Autor: APA Finance / Erste AM Communications
Pred 10 rokmi sa investičná banka Lehman Brothers dostala do insolventnosti a eskalovala finančnú krízu, ktorá dostala globálnu ekonomiku na pokraj zrútenia. Aj keď sa podarilo zvrátiť najhoršie dôsledky krízy a akciový trh zaznamenal rast, dopad krízy je cítiť ešte aj dnes.
Kríza na americkom realitnom trhu začala, keď sa objem zle zabezpečených pôžičiek v tomto sektore začal nebezpečne zvyšovať. Tieto pôžičky boli sekuritizované a predané investorom ako forma investície. Následne cenné papiere slúžili ako podkladové aktívum pre finančné deriváty, ktorých objem dosiahol niekoľko biliónov USD. Avšak keď ceny domov v USA zaznamenali prepad, spôsobilo to, že sa mnohé hypotéky stali bezcenné a tým pádom aj cenné papiere a deriváty, ktorých boli podkladovým aktívom. A to spôsobilo domino efekt, ktorý mal vplyv na celý finančný systém. Ten vyvrcholil bankrotom jednej z najväčších investičných bánk v USA Lehman Brothers v polovici septembra 2008.
Bankrot štvrtej najväčšej investičnej banky na Wall Street spôsobil silný výpredaj na akciovom trhu. Nedôvera vo finančný systém sa šírila ako požiar po celom svete. Svetový obchod sa prepadol a mnoho krajín sa dostalo do recesie. USA sa dostalo do recesie ktorá trvala štyri kvartály a miera nezamestnanosti vzrástla na najvyššie úrovne od osemdesiatych rokov.
Bailout a zníženie úrokovej sadzby zachránilo banky a trhy pred kolapsom
Vlády a centrálne banky reagovali na krízu núdzovými opatreniami. USA ako aj viacero európskych krajín poskytli masívnu finančnú podporu bankovému sektoru a poisťovniam a niektoré museli zachrániť pred bankrotom. Niekoľko týždňov po kolapse Lehman Brothers, viaceré centrálne banky koordinovali znižovanie úrokových sadzieb, čo bolo dovtedy nevídané.
Americká centrálna banka znížila sadzby do pásma 0.0% - 0.25% a úroková miera sa tak dostali na historické minimum. Od tohto kroku si sľubovala oživenie úverového trhu a investícii, čo malo naštartovať ekonomický rast. Európska centrálna banka znížila základnú úrokovú mieru na 0.00% až v roku 2014 a depozitná sadzba sa dostala dokonca do negatívneho pásma. Okrem uvoľňovania menovej politiky pomocou nižších sadzieb, centrálne banky začali s programom nakupovania vládnych dlhopisov. Ten mal pomôcť znížiť výnosovú krivku a rebalansovať portfólia komerčných bánk. Fed spustil program QE (Quantitative easing ) v novembri 2008, ktorý mal dokonca ešte dve pokračovania (QE2 - 2010, QE 3 - 2012). ECB začala v roku 2010 s programom SMP (Securities Market Programme), ktorý sa zameral na talianske a španielske dlhopisy a bol v objeme 60 mld. € na mesačnej báze.
V Európe kríza výrazne zhoršila finančnú situáciu Grécka. Od roku 2010 európski partneri a Medzinárodný menový fond zachránili Grécko pred bankrotom a poskytli úvery celkovo za 289 mld. €. Grécka dlhová kríza dosiahla vrchol v roku 2015, keď grécke banky boli prinútené zatvoriť svoje pobočky na tri týždne a krajine opäť hrozil bankrot. V lete 2017 bola krajine poskytnutá posledná časť bailoutu a krajina odvtedy musí refinancovať svoj
dlh bez medzinárodnej pomoci.
Medzičasom sa akciovému trhu podarilo opäť rásť. Najvýznamnejšie medzinárodné akciové indexy ako je S&P500 a nemecký DAX sa vrátili na úrovne z pred krízy a dokonca dosiahli historické maximá. Na druhej strane vývoj úrokových sadzieb dáva iný obraz. Zatiaľ čo Fed už začal s normalizáciou monetárnej politiky, základná úroková miera v eurozóne ostáva na nule. Uvoľnená monetárna politika ECB má vplyv na realitný trh, predovšetkým v krajinách ako je Nemecko a Rakúsko, kde výrazne narástli ceny nehnuteľností. Dôsledky krízy pocítil finančný sektor v oblasti regulácie. Viaceré krajiny prijali prísnejšie kapitálové požiadavky pre banky a finančné inštitúcie, ktoré musia mať robustnejšiu bilanciu. Regulátori si od týchto krokov sľubujú lepšiu pripravenosť finančného sektora čeliť budúcim krízam.
Originálny zdroj informácie: https://en.youinvest.at/community/blog.html#677e63ef-109c-4690-8771-94fef0acd6b2