Autor: Martin Brozman, portfólio manažér Asset Management Slovenskej sporiteľne

Motor slovenskej ekonomiky pracuje na plné obrátky a zdá sa, že pozitívny trend pokračuje ďalej. V posledných rokoch prechádza hospodárstvo cyklickými rastom. Poďme sa pozrieť na hlavné príčiny súčasného vývoja, ale rovnako aj na potenciálne výzvy do budúcnosti.

Štátny rozpočet 2019 - 2021

Vládna koalícia (SMER+SNS a Most-Híd) 10.10.2018 schválila návrh štátneho rozpočtu na nasledujúce tri roky (obdobie 2019-2021). Projekcia fiškálneho deficitu by mala tento rok dosiahnuť 0,6% HDP a v budúcom roku sa očakáva zníženie na 0,1%. Vyrovnaný rozpočet by Slovensko malo podľa ministerstva financií mať v roku 2020, pre rok 2021 sa očakáva prebytok na úrovni 0,2%. Ku konsolidácii verejných financií prispieva aj pozitívny  vývoj verejného dlhu Slovenska, ktorý sa v tomto roku očakáva na úrovni 49% (51% v 2017).  Súčasný trend by mal postupne znížiť verejné zadlženie na úroveň 45% HDP do roku 2021. Táto úroveň je výrazne pod Maastrichtskými kritériami (60%)  a rovnako aj pod priemerom eurozóny, kde je úroveň verejného dlhu až na úrovni 86,8% HDP.

Chýbajúce štrukturálne reformy

Na druhej strane sa  má Slovensko naďalej vážne štrukturálne problémy, ktoré nie sú dostatočne adresované v súčasnom návrhu štátneho rozpočtu. Medzi problémové oblasti, ktoré sú kľúčové pre udržanie konkurencieschopnosti patria – rozvoj infraštruktúry a školstvo. Miera nezamestnanosti sa pohybuje na historických minimách 6,5%, čo je blízko  maximálnej potenciálnej zamestnanosti. Napriek tomu, že je najvyššia vo Vyšehradskej štvorke, dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile ostáva zvýšený. Táto situácia ale spôsobuje miernu divergenciu medzi dopytom a ponukou na pracovnom trhu, keďže  krajina trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, potenciálny budúci rast zamestnanosti  je limitovaný. Za prirodzený krok považujeme, že by sa väčší objem zdrojov v štátnom rozpočte alokoval do školstva, výskumu a vývoja aby sa uspokojil dopyt na pracovnom trhu a pravdepodobne by to pomohlo k zvýšeniu rastu s pridanou hodnotou v domácej ekonomike.

Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky; Slovenská sporiteľňa, a.s.

Jaguar Land Rover

Výrobca automobilov Jaguar Land Rover začal prevádzku vo svojom závode 25.10., čo by sa malo výrazne odraziť na raste HDP, očakávanie v návrhu rozpočtu je na úrovni 4,5% pre budúci rok. Jaguar Land Rover je už štvrtým významným výrobcom automobilov na Slovensku. Spoliehanie sa na nárast exportu v tomto sektore je vzhľadom na očakávaný rast produkcie automobiliek o 40% v nasledujúcich piatich rokoch. V súčasnosti predstavuje výroba automobilov až 35% priemyselnej produkcie a 40% z celkového exportu Slovenska.

Slovensko je svetovým lídrom v počte vyrobených automobilov na 1 000 obyvateľov, tento koeficient je aktuálne na úrovni 0,192 auta ročne. Najvýznamnejšie trhy pre export lokálne vyrobených automobilov je Nemecko, Rakúsko a ostatné krajiny strednej a východnej Európy. Toto sa dá považovať za výhodu vzhľadom na prebiehajúci obchodný konflikt medzi USA a Čínou, ktorý zároveň zvyšuje neistotu v globálnej ekonomike. Na druhej strane by Slovensko pravdepodobne mohlo pocítiť vedľajšie účinky obchodných taríf prostredníctvom subdodávateľov. 

Vo svetle pozitívneho ekonomického sentimentu a rastu HDP, ktorý poháňa primárne domáca spotreba, investície a spotreba domácností, ako aj rast úverov súkromného sektora. Pôžičky domácnostiam zaznamenali v 2017 rast o takmer o 12% a firmám o 10%.  Na tento rýchly rast úverov reagovala NBS prijatím opatrenia, ktoré reguluje poskytovanie nových pôžičiek domácnostiam (celkové zadlženie nesmie presiahnuť osemnásobok ročného čistého príjmu domácnosti) a rovnako zaviedla strop pre poskytnutie úverov na bývanie (pôžička maximálne do 90% ceny nehnuteľnosti). Moody’s  očakáva že domáci rast úverového trhu by mal  dosiahnuť okolo 6% do roku 2021, zatiaľ čo pomer úverov ku vkladom v komerčných bankách by mal narásť so súčasných 90% a presiahnuť úroveň 100%. To naznačuje ďalšiu úverovú expanziu, avšak miernejším tempom.

V druhom kvartáli vydala Slovenská republika prvýkrát 50-ročné dlhopisy, objem emisie bol 500 mil. € s kupónom 2,25%. Investori prejavili veľký záujem a dopyt prekročil ponuku t viac ako trojnásobne. Táto emisia dlhopisov  mala najdlhšiu splatnosť so všetkých emitovaných štátnych dlhopisov  v regióne (stredná a východná Európa) za posledných 10 rokov. Zároveň sa jedná o dlhopisy s najdlhšou splatnosťou ktoré Slovenská republika emitovala. Umiestnenie dlhopisov s tak dlhou splatnosťou na  kapitálový trh možno vnímať ako úspech, ktorý bol dosiahnutý aj vďaka historicky nízkym úrokovým nákladom. 

Na záver možno očakávať, že Slovensko bude mať predĺžené obdobie rastu minimálne do roku 2021, hlavnou hnacou silou za rastom by mala byť priemyselná výroba – predovšetkým vďaka automobilovému priemyslu, spotrebe domácností, rastu úverového trhu a investíciám. Očakávaný rast ale môže spomaliť nevhodne určené priority vo verejných financiách, ktoré sú na úkor štrukturálnych reforiem. Ako je napríklad vzdelávací systém, ten má veľký priestor na zmeny, ktoré by viedli k naplneniu potrieb pracovného trhu. To by pravdepodobne umožnilo Slovensku vyrovnať rozdiel medzi svojimi partnermi vo V4 v takých ukazovateľoch ako je miera nezamestnanosti a rast HDP.

 

 

Zdroj: Bloomberg

Upozornenie:

Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika (ďalej „EAM SK“), ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti EAM SK.