Autor: Gerhard Winzer, pracuje v spoločnosti Erste Asset Management od marca 2008. Bol senior portfólio manžér pre peňažné a dlhopisové fondy. V súčasnosti je hlavným ekonómom.

Opatrenie nie je prekvapením

Donald Trump sa už počas svojej prezidentskej kampane staval proti voľnému medzinárodnému obchodu. Niektoré z jeho hlavných vyhlásení odkazovali na nacionalizmus ("Amerika na prvom mieste") a boli proti multilaterálnym pravidlám. Najdôležitejšie predložené argumenty sú:  

1. Deficit obchodnej bilancie je neprijateľný. Neexistuje však žiaden hospodársky dôkaz, ktorý by podporoval toto tvrdenie. Je naozaj nevyhnutné, aby si krajina dodávala všetok tovar a poskytovala všetky služby sama? Neexistujú žiadne empirické dáta podporujúce túto teóriu.
2. Niektorí obchodní partneri sa správajú neférovo. Tento argument poukazuje hlavne na Čínu a do určitej miery je relevantný. Čína zaplavila svetové trhy tovarom vďaka vládou dotovaných nadbytočných kapacít.
3. Medzinárodné organizácie a multilaterálne dohody nie sú obzvlášť užitočné. Poukazuje sa tým predovšetkým na Svetovú obchodnú organizáciu WTO. Je pravdou že krajiny WTO nie sú schopné dohodnúť sa na potrebnom regulačnom rámci už 20 rokov. Avšak neexistujú údaje, ktoré by podporovali záver že jednostranný postup je lepší. 
4. V USA sú protekcionistické opatrenia obľúbené.

Narušenie "modus operandi"

Spôsob akým sa americká vláda postavila k tejto situácii je znepokojujúci z troch dôvodov:

• Podľa pravidiel WTO sa ochranné clá môžu ukladať v nasledujúcich prípadoch: rýchlo narastajúce dovozy, dotácie, alebo keď sú predajné ceny ocitnú pod hranicou nákladov. Vo výnimočných prípadoch sa ako dôvod môže uviesť záujem národnej bezpečnosti. Keďže „obyčajné“ prípady sú v tomto období neaplikovateľné, americká administratíva uvádza toto ako posledný dôvod. 
• Spochybňuje to prijateľnosť argumentácie nakoľko drvivá väčšina dovozu ocele a hliníka pochádza zo spriatelených krajín; niektoré z nich sú dokonca členmi NATO.  
• Vyhlásenie amerického prezidenta, že obchodné vojny sú prospešné a vyhrávajú sa s ľahkosťou, pobúrilo mnohých.

Riziko eskalácie

Riziko vyhrotenia situácie sa zvýšila. Stratégia „Ako ty mne, tak ja tebe“ sa môže ľahko vymknúť spod kontroly.

• Krajiny zasiahnuté americkými clami môžu na oplátku začať vyberať clá na dovozy z USA.
• Ostatné krajiny môžu takisto začať vyberať clá na oceľ a hliník aby si uchránili  vlastný domáci trh. 
• Ak budú súdne spory, ktoré sú viac ako pravdepodobné, proti americkým opatreniam zamietnuté súdom Svetovej obchodnej organizácie, ostatné krajiny môžu prísť so svojou verziou ciel, a to taktiež v záujme národnej bezpečnosti.
• Spochybnilo by to celý regulačný rámec WTO.

Efekt stagflácie

Vo všeobecnosti clá na určité produkty zvyšujú ceny dovozu. To podporuje domácich výrobcov ocele a hliníka. Teoreticky sa následkom tohto môžu predajné ceny a zisky výrobcov ocele a hliníka mimo USA dostať pod tlak. 

Do istej miery sa dovozové ceny zvýšia a náklady pre ostatné firmy, ktoré spracúvajú oceľ a hliník v USA. Toto sa čiastočne odzrkadlí na zisku týchto firiem. Spotrebiteľské ceny takisto narastú. Vzhľadom na to, že zisky firiem a príjem spotrebiteľov sa nenavýšia v rovnakom rozsahu, disponibilný príjem sa zníži, čo poznačí hospodársky rast. Výsledkom sú vyššie ceny a nižšia produkcia.

Priame dôsledky nie sú významné

Z hľadiska hrubého domáceho produktu nie sú ohlásené opatrenia relevantné. Minulý rok celkové množstvo vyprodukovaného tovaru a služieb dosiahlo 19,738 miliárd USD (zdroj: OECD). Oceliarsky a hliníkový priemysel prispieva približne 0,3 % HDP. Dovoz ocele a hliníka je tesne pod 0,3 % HDP.

Nakoľko členovia severoamerickej dohody voľného obchodu NAFTA Kanada a Mexiko, ako aj Austrália sú aspoň dočasne oslobodenáod cla, tieto hodnoty budú ešte nižšie. Koniec koncov,  Kanada má najväčší dovozný podiel v oceli aj hliníku. Austrália ma malý význam. 

Záver

Clá na oceľ a hliník nemajú významný dopad na hospodársky rast, alebo infláciu. Znepokojujúci je však proces, ktorým prebieha a tým otvára dvere pre vyhrotenie situácie.

Originálny zdroj informáie: https://blog.de.erste-am.com/2018/03/16/protektionismus-droht-ein-handelskrieg-mit-den-usa/