Autor: Gerhard Winzer, pracuje v spoločnosti Erste Asset Management od marca 2008. Bol senior portfólio manžér pre peňažné a dlhopisové fondy. V súčasnosti je hlavným ekonómom.

Ekonomické prostredie pre kapitálové trhy sa mení. Približne pred rokom a pol, globálne hospodárstvo prešlo z oživenia do fázy rastu, čo bolo pre trhy obzvlášť priaznivé. Charakterizoval ho silný, široko spektrálny hospodársky rast, nízka inflácia, podporujúca monetárna politika, dobrý rast príjmov a malé cenové výkyvy na trhoch. To najlepšie zo sveta, bežne označované ako Goldilocks, opúšťame v stále viac kategóriách.

Pokles cien na akciových trhoch začiatkom februára bol z veľkej časti spôsobený časovo oneskorenou reakciou na zmenu makroekonomických veličín. Z dôvodu výrazného hospodárskeho rastu sme zaznamenali rast inflácie, zmenu monetárnej politiky - rast úrokových sadzieb a rast výnosov štátnych dlhopisov. Aby sme mohli posúdiť vývoj trhu je potrebné odpovedať na tri otázky:

• Oslabí sa v budúcnosti momentálne silné tempo hospodárskeho rastu?
• Do akej miery, ako rýchlo a akým spôsobom sa ukazovatele budú meniť? Ktoré krajiny budú poznačené touto zmenou? 
• Aké ďalšie pozitívne, alebo negatívne aspekty pozorujeme (protekcionizmus, voľby v Taliansku, stimuly v USA)?

Zrýchlenie globálneho rastu je minulosťou

Rast globálnej ekonomiky je silný a celoplošný. Na rok 2018 očakávame rast očistený o infláciu vo výške 3,5 %. Mnohé predstihové ukazovatele hospodárskej aktivity sú však už na vysokej úrovni. Začiatok ich poklesu je preto len otázkou času. Príkladom je index nemeckej podnikateľskej klímy (index Ifo). Po dosiahnutí rekordného maxima v januári, mierne klesla vo februári. Niečo podobné platí aj pre indexy nákupných manažérov, pre výrobný sektor, ktoré v eurozóne a Japonsku mierne klesli. Globálna ekonomika zostane v súčasnej fáze rastu ešte niekoľko štvrťrokov. Prechod na fázu poklesu ešte nie je predvídateľný. Fáza zrýchlenia - rastúca miera rastu sa však skončila.

Nízka miera nezamestnanosti

Po veľkej hospodárskej kríze v roku 2009 bolo využívanie kapacít nízke. Miera nezamestnanosti bola vysoká. Fáza obnovy bola sprevádzaná výrazným poklesom miery nezamestnanosti. Medzitým miera nezamestnanosti v regióne OECD poklesla na 5,2 %, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za desaťročia. Podľa odhadov OECD a MMF budú rozvinuté ekonomiky čoskoro produkovať na úrovniach nad potenciálom. 

Rastúce inflačné tlaky

Miera inflácie je pod cieľom centrálnej banky v mnohých strategických krajinách. Časové rady naznačujú koniec klesajúceho trendu už v roku 2015 (0 % v septembri 2015 pre skupinu G-7). flácia odvtedy mierne vzrástla (1,9 % v decembri 2017 pre skupinu G-7). Nízka miera nezamestnanosti spolu so silným hospodárskym rastom naznačujú ďalší rast. V skutočnosti sa vedúce ukazovatele inflácie zvyšujú. V USA rástla priemerná hodinová mzda v januári. V Nemecku poukazujú mzdové vyrovnania v kovopriemysle k nárastu rastu celkových miezd. Vo februári dosiahla cenová zložka agregovaného PMI pre USA, eurozónu a Japonsko (podľa prvého odhadu) svoju najvyššiu úroveň od roku 2009. Trhové ceny odrážajú tento vývoj. Implikovaná inflácia výnosov dlhopisov v najbližšom desaťročí stúpla z 1,20 % vo februári 2016 na 2,12 % v USA. 

Vývoj inflácie v krajinách OECD

Centrálne banky zápasia s protichodnými cieľmi

Keďže hospodársky rast sa stáva viac sebestačný, miera nezamestnanosti klesla a prognózy čoraz viac veria rastúcej inflácii, stále viac centrálnych bánk znižuje svoj veľmi expanzívnu monetárnu politiku. Kľúčové úrokové sadzby sa zvýšili a likvidita centrálnej banky sa znížila. Americký FED, ktorý momentálne najviac sprísňuje svoju politiku, zvýšil úroky na pásmo 1,25 % -1,50 % a postupne znižuje svoju bilanciu aktív.

Okrem zvýšenia úrokových sadzieb sú centrálne banky konfrontované s dvoma protichodnými cieľmi, ktoré donedávna neboli relevantné: 

• Inflácia a plná zamestnanosť, alebo stabilita finančných trhov? Keďže trhy sú krehké, ale inflácia a zamestnanosť stúpa, centrálne banky už nemôžu ľahko pozastaviť zvyšovanie úrokových sadzieb.   

• Inflácia a plná zamestnanosť verzus dynamika verejného dlhu / finančná represia. Ak by sa kľúčové sadzby / výnosy  zvýšili výrazne nad nominálny hospodársky rast, krajiny s vysokým pomerom dlhu verejných financií by mohli byť pod tlakom.

Úverové prostredie a fiškálna politika sú podporou pre trhy

Okrem Číny sa rast úverov globálne zastavil. To isté platí pre fiškálnu politiku. Rozpočtové  deficity už nie sú znížené. Preto boli odstránené dve dôležité brzdy pre hospodársky rast. Nová vec: V Spojených štátoch sú znížené nielen dane. Zároveň sa plánuje výrazné zvýšenie vládnych výdavkov. Rozpočtový deficit by mohol v budúcom roku dosiahnuť viac ako 5 % HDP.

Externé prostredie: dvojitý deficit v USA

Obnova od Veľkej hospodárskej krízy bola sprevádzaná znížením vonkajšej nerovnováhy.  Znížili sa dôležité deficity bežného účtu (USA z takmer 6 % HDP v roku 2006 na 2,4 % v roku 2017, Španielsko z takmer 10 % na prebytok 1,9 %). V súčasnosti vzniká otázka do akej miery bude fiškálny stimul v USA zvyšovať deficit bežného účtu prostredníctvom  nárastu dopytu po dovoze. Pre USA je v stávke strašidlo dvojitého deficitu (vysoký deficit rozpočtu a deficity bežného účtu). Vo všeobecnosti, pokiaľ hospodársky rast zostane silný a kľúčové úrokové sadzby nie sú prudko zvýšené, riziko je pre krajiny s vyšším dvojitým deficitom pomerne nízke (Brazília, India, Južná Afrika, Turecko).

Protekcionizmus ako predzvesť obchodných konfliktov?

Nové prostredie pre finančný trh: Desať nových faktorov ovplyvňujúcich kapitálový trh

1. Ekonomické ukazovatele naznačujú trvalo pokračujúci a širokospektrálny rast. V dôsledku toho ostávajú nemenné odhady na vysoký rast príjmov a nízku pravdepodobnosť  zlyhania. Nasledujúcou fázou v hospodárstve po súčasnom rozmachu je však pokles.  Recesia, pri ktorej tradičné pomerové ukazovatele oceňovania akcií (napr. P/E)  trvalo klesajú nie je v tomto bode predvídateľná.
2. Kľúčové úrokové sadzby (vyššie), likvidita centrálnej banky (nižšia) inflácia (vyššia) a vyššie výnosy reagujú na zaostávajúci hospodársky rast.  Avšak len v niekoľkých málo hoci významných krajinách / regiónoch (USA, eurozóne, Veľkej Británii, Kanade) a pri nízkej rýchlosti. Okolo rastúceho  výnosového trendu výnosy budú kolísať, a tak dočasne klesať. V súčasnosti sa pozícia investorov (silne "krátka", t.j. umiestnená na náraste výnosov) hovorí v prospech protiútoku (zníženia výnosov).
3. Prebytočná likvidita bola od roku 2000 nadmieru dôležitou témou. Čiastočným dôvodom bol pokles úrokových sadzieb. Zvýšenie rozpočtového deficitu v USA, znižovanie  likvidity centrálnych bánk a výrazné zlepšenie výdavkov na obnovu dlhodobého kapitálu  naznačujú pokles prebytočnej likvidity. Zatiaľ však nie sme v bode, keď  súkromný sektor konkuruje verejnému sektoru kvôli nedostatku kapitálu.
4. Neurčitosť, či rast inflácie skončí v cieli príslušnej centrálnej banky nad ktorou boli tlmené úrokové a výnosové úrovne ekonomického rastu, sa zvýšil.  To naznačuje mierne vyššiu rizikovú prémiu pre rizikové triedy aktív. 
5. Protichodné ciele centrálnych bánk - inflácia, stabilita finančných trhov a dynamika vládneho dlhu vedú k zvýšenej neistote.
6. Prechodné fázy ako je súčasná fáza - od ideálneho stavu až po  normalizáciu, sú obvykle sprevádzané zvýšenou volatilitou. Preto je dôležité  ostať pokojnými.
7. Koncepcie riadenia rizík sú cyklické – nadväzujúce na seba. Klesajúce ceny aktív spôsobujú zvýšenie volatility. Vyššia volatilita však spôsobuje aj  klesajúce ceny.
8. Pokles cien akcií možno vysvetliť vyššími výnosmi (diskontovaním budúcich ziskov pri vyššej úrokovej miere), vyššou neistotou (diskontovaním budúcich výnosov s vyššou rizikovou prémiou) a vyššou volatilitou (výraznejším poklesom cien). Ak sa trend stúpania výnosov zastaví alebo sa preruší, rizikové triedy aktív môžu byť výhodné (napríklad akcie).
9. Vzťah medzi štátnymi dlhopismi a akciami sa zmenil. Keď výnosy štátnych dlhopisov vzrastú, a preto najmä ceny akcií klesajú, dlhopisy sa rozpadajú ako bezpečný prístav. Rozdelenie aktív sa stáva náročnejším.
10. Vo všeobecnosti dochádza k zmene investičného režimu.  Zo štyroch spôsobov ako zarobiť peniaze: 1) hľadanie výnosu, 2) hybnosť, 3) špekulácia, 4) ocenenie (návrat k priemeru), dochádza k postupnému presunu investorov z hľadanie výnosu k oceneniu.

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/2018/02/27/die-zehn-neuen-einflussgroessen-fuer-den-kapitalmarkt/