Autor: István Kovács, portfólio manažér Erste Asset Management Maďarsko

Po finančnej kríze v roku 2008 predseda vlády Ferenc Gyurcsány odstúpil a v roku 2009 bola založená nová dočasná vláda, ktorú viedol bývalý minister pre rozvoj Gordon Bajnai.  Boli zavedené niektoré štrukturálne zmeny a fiškálne úpravy, ale mnoho práce zostalo nedokončenej napriek tomu, že sa výrazne zlepšili dôležité makroekonomické čísla. Ekonomická nálada sa pomaly obnovovala až do roku 2010 a záchranná sieť MMF - EÚ povzbudila finančných investorov k tomu, aby udržali svoju expozíciu voči forintom.

Parlamentné voľby v apríli 2010 nepriniesli žiadne prekvapenie. Voliči hlasovali veľkou väčšinou za konzervatívnu stranu vedenú Viktorom Orbánom. Nová vláda mala veľa práce: straty v súkromných dôchodkových plánoch, výrazné objemy úverov v cudzej mene a veľa zlých úverov v domácnostiach, malých a stredných podnikoch a v oblasti projektového financovania. Okrem toho sa vláda musela zaoberať klesajúcim trendom na trhu práce, vysokým verejným dlhom, potrebami vonkajšieho financovania a veľkým pocitom verejného sklamania voči politickým elitám. 

Koalícia FIDESZ – kresťansko - demokratická koalícia vládla Maďarsku už osem rokov. Toto sú najdôležitejšie úspechy a neúspechy éry FIDESZ:

• Najdôležitejšou ekonomickou úlohou vlády bolo rozšíriť priestor pre expanzívnu fiškálnu politiku bez porušenia noriem EÚ a poskytnúť domácnostiam fiškálne stimuly. V dôsledku oslabenia maďarského forintu bol významný podiel domácností blízko platobnej neschopnosti, keďže splátky hypotekárnych úverov denominovaných v cudzej mene sa zvýšili. To viedlo k historicky nízkej spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvere. Vláda Viktora Orbána si zvolila neortodoxné opatrenia na získanie peňazí v rozpočte.

• Na jednej strane vláda zdaňovala finančné inštitúcie, veľké maloobchodné spoločnosti a nadnárodné spoločnosti a zvýšila DPH z 25 % na 27 %. Na druhej strane vytvorila právny  rámec pre súkromné dôchodkové fondy, aby sa opäť pripojili k štátnemu dôchodkovému systému bez toho, aby museli realizovať, alebo prenášať straty, ktoré spôsobili na svojich investíciách. 

Pre tento prístup sa rozhodla prevažná väčšina zamestnancov a investície vo výške 3 000 mld. HUF boli prevedené do štátneho dôchodkového systému. Štátne dlhopisy boli okamžite eliminované, čo spôsobilo zníženie verejného dlhu o 5 %. Nová daň umožnila vláde znížiť dane z práce a poskytnúť ďalšiu podporu pracujúcim rodinám.

Pracovný trh

Využitie štrukturálnych fondov EÚ 

Prideľovanie štrukturálnych fondov EÚ je veľmi dôležitou súčasťou úloh vlády. János Lázár, ako najsilnejší z ministrov, dokázal vytvoriť systém na čo najrýchlejšie využitie čo najväčšieho množstva peňazí a zosúladiť výdavkový proces s volebným rokom. Celý tento systém nemohol fungovať bez veľmi konzervatívneho rozpočtovania - od roku 2011 rozpočet nikdy nedosiahol strop 3 %. Prvý veľký úspech tejto vlády prišiel v roku 2013, kedy EÚ zastavila prípad proti Maďarsku v súvislosti s nadmerným deficitom. Ratingové agentúry uznali tento pokrok v roku 2016, zvýšili krajine rating, čím sa Maďarsko vrátilo do kategórie investičného stupňa.

Agentúra pre riadenie dlhu stanovila strategické zmeny a ciele. Prvou úlohou bolo splatenie úveru od EÚ a MMF, ktorý sa zakladal na emisiách denominovaných v HUF. Na trhu sa objavili dvaja strategickí partneri, ktorí pomáhali s týmto projektom: prvým bol v širšom zmysle segment domácností, ktorý začal investovať čoraz viac peňazí do populárnych forintových cenných papierov vydaných štátom. Druhým hráčom bol fond Franklin Templeton, ktorý od roku 2011 do roku 2014 kúpil približne 10 % verejného dlhu Maďarska. 

Využitie finančných prostriedkov EÚ

Vládna strana obsadila nové miesta v centrálnej banke s členmi MPC a v marci 2013 bol zvolený nový guvernér. Nová Rada guvernérov centrálnej banky dokázala využiť dobré medzinárodné trendy a znížila základnú sadzbu zo 7 % na 0,90 %. Inflácia nedosiahla stanovený cieľ a menové prostredie pomohlo vrátiť financovanie verejného dlhu na nové minimá. Dôveryhodnosť inštitúcie sa stabilizovala, ale nepriame politické rozhodnutia sú často škodlivé

Fiškálna rovnováha

Výmena hypotekárnych úverov v cudzej mene 

Vláda Viktora Orbána dosiahla jeden zo svojich najväčších úspechov. Ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo hospodárstva a centrálna banka našli riešenie, ktoré bolo prijateľné pre účastníkov trhu a EÚ o spôsobe výmeny hypotekárnych úverov v cudzej mene do úverov denominovaných vo forintoch. Riešenie pomohlo veriteľom aj domácnostiam, pretože miera zlyhaných úverov klesla a splátky sa stabilizovali na nižších úrovniach. 

Táto hospodárska stabilizácia a medzinárodné ekonomické trendy viedli v posledných rokoch k hospodárskemu rastu o 3 až 4 %, historicky nízkej miere nezamestnanosti a nárastu spotreby, priemyselnej výroby a investícií, vysokému prebytku bežného účtu a zároveň nižšieho verejného dlhu, stabilnejších verejných financií a nižšej expozície domácností v cudzej mene. To všetko pri dani z príjmov právnických osôb vo  výške 9 % a dani z príjmov 15 %. 

Najväčšou cenou tohto procesu bola zhoršujúca sa konkurencieschopnosť, keďže vláda opakovane prijala ad hoc opatrenia - niekedy proti trhové opatrenia - na dosiahnutie politických cieľov. Vzdelávanie a zdravotná starostlivosť sú zle organizované a nedostatočne financované. Účinnosť a spravodlivosť prideľovania fondov EÚ sú sporné a narúšajú trh a hospodársku súťaž. Politická stabilita viedla k systému, ktorý je veľmi centralizovaný a jeho obmedzenia sú určované nielen inštitúciami alebo zásadami, ale jednotlivcami zakotvenými v politickej štruktúre. 

Rast HDP a prognóza Maďarskej centrálnej banky

Zmena politického rámca 

Súbežne s hospodárskym programom boli stanovené aj hlavné politické ciele: nová ústava, nový volebný zákon a menší parlament - to všetko, aby sa opätovne získala dôvera verejnosti v politické inštitúcie. Hoci tento program bol do veľkej miery prijatý do Veľkej noci 2012, dôvera verejnosti sa ešte neobnovila, pretože žiadne dôležité rozhodnutie nebolo podporené referendom. 

Štátny dlh

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/2018/04/06/ungarn-wahlen-2018-politische-stabilitaet-fluch-oder-segen/