Autor: Gerhard Winzer

V tomto roku sme zaznamenali množstvo správ o negatívnom vývoji: starosti týkajúce sa zvyšovania úrokových sadzieb a rastúcej inflácie v USA, obavy z eskalácie obchodného konfliktu medzi USA a zvyškom sveta a strata dôvery v Taliansko a niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky. Nakoniec vzrástli obavy z možnej recesie (v strednodobom horizonte), tvrdého Brexitu a stability finančného trhu – desať rokov po bankrote Lehman Brothers.

Táto atmosféra zanechala (negatívne) stopy na výkonnosti mnohých tried aktív. Len niekoľko tried aktív (najmä hotovosť denominovaná v dolároch, americké firemné dlhopisy s nízkymi ratingmi a americké akcie) priniesli pozitívne výsledky. Reálny celosvetový hospodársky rast je silný: hodnota okolo 3%, čo je nad hodnotou, ktorú možno očakávať na udržateľnej úrovni, teda nad potenciálom ekonomiky. Niektoré z neistôt sa už odzrkadlili na oceneniach. Na tomto základe a berúc status quo ako začiatočný bod, v tomto blogu budeme hovoriť o troch scenároch pre nasledovné štvrťroky a budúci rok.   

Súčasnosť: boom s určitými rizikami poklesu

Využívanie zdrojov sa zlepšilo do takej miery, že medzi inými parametrami došlo k zániku negatívnych rozdielov v produkcii, čo sa okrem iného prejavilo aj vo výraznom znížení miery nezamestnanosti. Avšak niektoré predstihové ukazovatele hospodárskej aktivity začali klesať.

Zloženie globálneho rastu sa stáva nerovnomerným. Zvlášť pozoruhodnými sú veľmi silný rast v USA a oslabenie na rozvíjajúcich sa trhoch. Tie sú konfrontované s klasickou úpravou vonkajších (vysokých deficitov bežného účtu) a vnútorných účtov. K tomu prispieva aj spomalenie hospodárskeho rastu v Číne.

Rastúce mzdy spôsobujú zvýšenie inflácie

V rozvinutých ekonomikách je inflácia nízka, pričom rastúci cyklický tlak stúpa. To sa prejavuje napríklad v raste miezd. Centrálne banky naďalej sprísňujú svoju (podpornú) menovú politiku. Silný rast v USA dáva americkú centrálnu banku do pozície v ktorej môže zvýšiť rýchlosť základnej úrokovej sadzby (t.j. úroková miera Fed-u) rastu ako ostatné centrálne banky. Na rozdiel od toho Čína podnikla mnohé kroky smerom k uvoľneniu svojej menovej politiky, kým centrálne banky rozvíjajúcich sa trhov, ktoré sú konfrontované s nedostatkom dôvery sa dostali pod tlak zvýšiť základné úrokové sadzby. V politike dominovali protekcionistické opatrenia USA. Hoci sme videli príznaky, že konflikt vstúpil do pokojnejšej fázy v niektorých regiónoch/krajinách (Eurozóna, Mexiko), obavy z možnej eskalácie s Čínou sa stali hmatateľnejšími.

1.  Scenár: Pokles

Náš prvý scenár je založený na normalizácii, pričom skutočný globálny rast HDP mierne oslabuje smerom k udržateľnému rastu. V rozvinutých ekonomikách sa bude postupne zvyšovať stále nízka miera inflácie. Historické údaje podporujú skutočnosť, že inflácia je oneskoreným ukazovateľom. V tomto scenári sa inflácia v USA zvýši nad cieľ 2%. Centrálne banky majú čas na zníženie svojho expanzívneho postoja, t. j. zvýšiť základné úrokové sadzby len postupne – s jednou dôležitou výnimkou: americký Fed zvýšovať sadzby na mierne reštriktívnu úroveň (mierne nad 3%). V Číne hospodárske politiky dokážu dostatočne zmariť oslabujúce tendencie. USA a Čína dosiahli kompromis v obchodnom konflikte. Tieto dva trendy stačia na vyrovnanie straty dôvery voči rozvíjajúcim sa trhom. Vo všeobecnosti akcie zostávajú atraktívne vo vyspelých ekonomikách, aj keď rast výnosov klesá. Akcie rozvíjajúcich sa trhov a dlhopisy v domácich menách ponúkajú najvyššiu mieru návratnosti.  

2.  Scenár: Nesúlad

V druhom scenári sa globálna ekonomika stáva stále viac nezosynchronizovanou. Na jednom konci spektra sa americká ekonomika pohybuje od fázy boom-u až po prehriatie a v ostatných vyspelých ekonomikách zostáva inflácia nízka.

Na druhej strane hospodársky rast v Číne výrazne spomaľuje. 

Na druhej strane výrazne oslabuje hospodársky rast v Číne a po uplynutí časového oneskorenia sa v USA výrazne zvyšuje inflácia. To prinúti Fed zvýšiť  základnú úrokovú sadzbu. V Číne môže hospodárska politika iba zmierniť pokles hospodárskeho rastu. 

3.  Scenár: politické chyby

Tretí scénar sa vyznačuje politickými chybami: narastajúcim obchodným konfliktom medzi USA a zvyškom sveta, najmä Čínou; nadmerné zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Fed-u; nadmerná devalvácia čínskej meny; strata dôvery investorov (Taliansko, rozvíjajúce sa trhy, zvýšená cena akcií, zvýšený dlh spoločností), ktorá nie je obsiahnutá v primeraných opatreniach. Štátne dlhopisy s vysokými ratingmi sú čoraz atraktívnejšie.

Zatiaľ čo tento scenár nie je čistou hrou Murphyho zákona (všetko, čo sa môže pokaziť sa pokazí), eskalácia len v jednej oblasti postačí na to, aby sa rizikové triedy aktív dostali pod tlak. Štátne dlhopisy bez kreditného rizika z krajín s nízkou infláciou budú mať za následok nárast cien. 

Závery

Uvedené scenáre  sú len konceptom. Mnohé súvislosti neboli zohľadnenéí. Aj napriek tomu je možné vyvodiť niekoľko záverov:

• Ekonomický rozmach sa blíži celosvetovo ku koncu. 
• Inflácia ako oneskorený indikátor je napriek tomu na vzostupe (aj keď pomaly).
• Likvidita postupne klesá. 
• S výnimkou aktív rozvíjajúcich sa trhov sú mnohé ukazovatele oceňovania nad priemerom. 
• Vplyv politiky spôsobuje protivietor.
• V priaznivom, ale realistickom scenári (mierny pokles) rizikové triedy aktív ostávajú atraktívne. 

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/geht-der-wirtschaftsboom-bald-zu-ende/