Autor: Monica Croitoru 

Predsedníctvo Rady Európskej únie zastihlo Rumunsko v komplikovanej situácii - z politickéhoako aj makroekonomického hľadiska. Po niekoľkých úderoch zo strany sociálno- emokratickej strany bola angažovanosť Rumunska v otázkach súdnictva voči európskym hodnotám oprávnene spochybnená. Okrem toho je ďalšou problematickou otázkou schopnosť rumunskej vlády náležite vykonávať vedúcu pozíciu počas náročnej situácie vyplývajúcej z aktuálneho diania v Európske únii – rokovania o Brexite, obchodné vzťahy s USA a otázka prisťahovalectva je ďalšou náročnou témou, keďže vnútroštátne problémy stoja v centre pozornosti. 

Nová fiškálna revolúcia

Rastúci tlak na rozpočtový deficit a pokusy vlády udržať ho pod úrovňou 3,0% HDP viedli koncom minulého roka ministra financií k vyhláseniu novej fiškálnej revolúcie aj napriek tomu, že už bola implementovaná v roku 2018. Vláda prostredníctvom núdzového opatrenia schválila kľúčové fiškálne zmeny pre rok 2019 s výrazne negatívnym vplyvom na kľúčové odvetvia hospodárstva - financie, energetika telekomunikácie. 

Medzi hlavné fiškálne opatrenia patrí progresívna daň z bankových aktív, ktorá je napojená na úrokové miery na peňažnom trhu. Toto je úderom pre nezávislosť menovej politiky, nakoľko zvyšovanie by viedlo k trvalému nárastu sadzieb na peňažnom trhu, čo by následne malo negatívny dopad na ziskovosť bánk a tým aj na finančnú stabilitu. V dôsledku toho banky s najväčšou pravdepodobnosťou zrevidujú svoju stratégiu a sprísnia podmienky poskytovania úverov. Okrem toho vláda zaviedla daň  z obratu pre spoločnosti pôsobiace  v sektore energetiky a telekomunikácií. Tieto dane výrazne znížia potenciálny hospodársky rast, sprísnia finančné podmienky a povedú k nižším investíciám. 4. februára bude maťuvernér centrálnej banky formálne stretnutie s vládou, kde očakávame, že tieto otázkybudú prerokované a navrhnuté možné zmeny.

Po mesiacoch špekulácií zahŕňa núdzové opatrenie aj zmeny v povinnom súkromnom dôchodkovom pilieri (druhý pilier). Hoci schválená verzia zmierňuje počiatočné navrhované zmeny, dôsledky zostávajú závažné  a dokonca spochybňujú budúcnosť druhého piliera v jeho súčasnej štruktúre. Vláda sa rozhodla výrazne znížiť poplatky za správu vyplácané existujúcim správcom dôchodkových fondov, pričom ich zároveň žiadala, aby  výrazne zvýšili kapitálové požiadavky. V dlhodobom horizonte je Rumunsko vystavené veľkému demografickému problému a tým sa ohrozuje budúcnosť súkromného  dôchodkového systému,  pričom zvyšovanie dôchodkov verejného sektora dláždi dokonalú cestu pre zlyhanie.

Jasný pokles aktív denominovaných v rumunskej mene

Opatrný pohľad investorov na rumunské aktíva v dôsledku zhoršujúcej sa makroekonomickej situácie a enormnej politickej neistoty sa začal významnejšie odrážať v cenách aktív. V súvislosti s výzvou dvojitého deficitu sa rumunský lei prepadol v porovnaní s eurom za tento rok o 2,3 %, čím sa radí medzi meny s najhoršou výkonnosťou od začiatku roka. Úzke uchopenie centrálnej banky na menu zabránilo veľkým pohybom v roku 2018, hoci nafukujúci sa dvojitý deficit zvýšil trhové očakávania slabšej meny. Keďže ročná inflácia  v decembri klesla na 3,3 %, v rámci inflačného cieľového intervalu 1,5 % až 3,5 %, centrálna banka devalvovala rumunský lei v nominálnych hodnotách oproti euru oveľa výraznejšie ako v minulosti. Z dlhodobého hľadiska by niektoré z nových daní mohli byť prenesené na spotrebiteľov, zatiaľ čo oslabenie meny bude zvyšovať inflačný tlak. Centrálna banka je preto postavená medzi dva múry, pokúšajúc sa nájsť kompromis medzi sadzbami na  peňažnom trhu  a výmenným kurzom lokálnej meny. Boj proti devalvácii meny  prostredníctvom  intervencie na devízovom trhu povedie k vyšším sadzbám na  peňažnom trhu, čo by  mohlo vyvolať tlak na stabilitu finančného systému prostredníctvom vyššej daňovej sadzby. Vzhľadom na silnú nadväznosť na infláciu, príliš slabá lokálna mena by mohla ohroziť inflačný cieľ.

Zdroj:  Ministerstvo financií pre fiškálny deficit

Quo vadis, Rumunsko?

Fiškálny deficit v roku 2018 dosiahol úroveň 2,88 % HDP, sotva pod prahovou hodnotou 3,0 %. Pre rok 2019 má ešte vláda predložiť návrh rozpočtu. Fiškálny balík schválený na konci minulého roka pravdepodobne nebude postačujúci nato, aby udržal deficit v rámci limitu 3,0 % HDP, najmä pri zvažovaní plánovaného zvýšenia dôchodkov od septembra tohto roka. V nadchádzajúcich týždňoch môžeme preto očakávať oznámenie ďalších opatrení na sprísnenie fiškálneho hospodárenia. Vzhľadom na to sme voči rumunský lei opatrní až pokým nebudeme mať jasné informácie o fiškálnom balíku a jeho možných zmenách.

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/wirtschaft-rumaenien/