Autor: Felix Dornaus 

Medzinárodný menový fond (MMF) organizuje v rámci svojich výročných stretnutí viaceré podujatia pre investorov z rozvíjajúcich sa trhov. Politici, akademická obec, think tanky, analytici, lídri z rôznych odvetví a predstavitelia významný spoločností organizujú prezentácie alebo diskusné panely s investormi. Tieto podujatia sú aj dobrou príležitosťou na výmenu nápadov s kolegami z oblasti financií.

Moje závery z jarných podujatí organizovaných MMF:

Zatiaľ čo sentiment investorov v rozvíjajúcich sa trhoch ostáva pozitívny, je evidentne vidieť aj nárast opatrnosti. Zjavné príležitosti pre riskantnejšie obchody  sa stávajú vzácnejšími a investori sú viac vyberaví.

Makroekonomické výsledky z Číny sa zlepšujú. Väčšina krajín očakáva, že USA a Čína podpíšu novú obchodnú dohodu v najbližších týždňoch alebo mesiacoch. Obe strany hľadajú kompromis, avšak najväčším kameňom úrazu je nastavenie mechanizmov vymožiteľnosti v prípade porušenia dohody z jednej strán. Aj preto si myslím, že preto  nebola dohoda ešte finalizovaná.

Argentína:

V októbri budú v krajine prezidentské voľby a súčasný prezident Macri má najväčšiu šancu na víťazstvo, napriek existujúcim problémom. V druhom kole bude pravdepodobne jeho súperom Christina Kirchner. Dosiahnuté ciele z programu IMPF sú povzbudivé. Krajinu síce postihli suchá, ktoré mali negatívny vplyv na bežný účet, avšak aj tento problém sa podarilo prekonať. Riziko refinancovania vládneho dlhu je takmer nulové a do konca roka 2020, by krajina nemusela vydávať žiadne nové emisie dlhopisov na medzinárodných trhoch (dlhopisy denominované v tvrdých menách). Krajina je vo veľkej miere podporovaná MMF a ďalšími veriteľmi.

Brazília:

Brazília sa teší priazni investorov. Krajina pravdepodobne zavŕši naliehavo potrebnú dôchodkovú reformu v druhej polovici tohto roka. Tím okolo nového ministra financií Paula Guedesa ma veľkú dôveru zahraničných investorov ako aj vláda krajne pravicového prezidenta Bolsenara („Brazílski pomstitelia“ – krajinu čaká pravdepodobne masívna privatizácia, čo investori vnímajú ako veľkú príležitosť expandovať do najväčšej juhoamerickej ekonomiky).  

Mexiko:

Hospodársky rast mexickej ekonomiky sa v tomto roku očakáva medzi 1,0-1,5 %, tým patrí medzi krajiny s najnižším potenciálom v rámci rozvíjajúcich sa trhov. Investori dôverujú vláde ľavicového prezidenta Andrésa Manuela Lopéza, že bude fiškálne konzervatívna, avšak objavili sa obavy z oslabenia niektorých inštitúcii, čo by mohlo viesť k zníženiu ratingu. Sľuby novej vlády ohľadne podpory vysoko zadlženej štátnej ropnej spoločnosti PEMEX, sú vnímané ako málo podrobné. USMCA, ktorá je nástupcom trilaterálnej dohody NAFTA (dohoda o voľno obchode z 90. rokov, uzavretá za éry prezidenta Clintona), by mala byť podpísaná ešte tento rok. Zdá sa, že nová dohoda nie je prioritou či už pre americký alebo mexický Kongres.

Rusko:

Diskusia bola zameraná na možnosť ďalších ekonomických sankcií od USA. Americký Kongres pripravil dva nové sankčné balíky, tie ale čakajú na schválenie. Nové sankcie môžu naraziť na nevôľu prezidenta Trumpa, ten by ich mohol vetovať. Avšak Kongres mu zobral právo zrušiť už existujúce sankcie. V súčasnosti nemôžeme vylúčiť, že sa nové sankcie nebudú týkať aj nových ruských dlhopisov. Keďže USA už nie je tak závislé na dovoze ropy, vďaka zvýšeniu domácej produkcie (import z Ruska klesol o 40% od roku 2015, ale Rusko aj predtým nebolo významný dovozcom ropy do USA ), ropa by mohla byť použitá ako strategický nástroj. V súčasnosti medzi Ruskom a USA neexistuje žiadny dialóg.

Turecko:

Minister financií a guvernér centrálnej banky vynaložili veľké úsilie na to, aby nový plán štrukturálnych reforiem bol vnímaný pozitívne. Zdá sa ale, že neboli dostatočne presvedčiví. Doteraz nie je úplne jasné, aké zdroje budú použité na obsluhu krátkodobého dlhu denominovaného v cudzích menách (to sa týka aj súkromného sektora). Minister Albayrak predpokladá, že záväzky súkromného sektora boli vo veľkej miere vyriešené, medzipodnikovými a tým pádom je riziko refinancovania výrazne nižšie ako sa predpokladalo. Vláda prezidenta Erdogana zatiaľ neoslovila MMF.

Venezuela:   

Verejný dlh krajiny by mal v tomto roku podľa odhadov dosiahnuť úroveň 920 % HDP. Kým tieňová vláda opozičného lídra Guaida sa formuje, jej vyhlásenia týkajúce  sa blížiaceho sa zvrhnutia prezidenta Madura sa zdajú byť len zbožným želaním. Doterajšie pokusy Guaida  získať podporu venezuelskej armády skončili neúspechom. Armáda nie je ochotná bojovať proti Madurovi, ktorého vláda priniesla jeden z najväčších prepadov HDP v histórii. Nevyhnutná bude aj reštrukturalizácia zahraničného dlhu, ktorá sa môže zapísať do histórie a veriteľom hrozí masívny odpis dlhu, ktorý budú musieť znášať. Očakávame, že USA bude stupňovať sankcie voči súčasnej vláde.

Americký prezident Trump: v ad-hoc prieskume medzi 800 zúčastnenými investormi je šanca opätovného zvolenia až 70 %.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/imf-spring-meeting-emerging-markets-whats-next/