Autor: Karin Uličná

Keď si vyhľadáme na internete pojem "investičný horizont", nájdeme tam rôzne definície, napríklad: „obdobie, počas ktorého by mal investor držať cenný papier alebo portfólio“, alebo “čas, počas ktorého investor plánuje držať svoje portfólio cenných papierov, aby zrealizoval zisk na základe akceptovaného rizika“. Je však z definícií jasné, čo investičný horizont presne znamená? Je to čas, po ktorom portfólio dosiahne určitý očakávaný výnos, alebo výkonnosť minimálne 0 %, alebo jeho hodnota neklesne pod určitú zadanú maximálnu stratu? Investor môže zadefinovať svoj investičný horizont pri vypĺňaní investičného dotazníka, a vtedy určite očakáva, že mu investovanie prinesie zisk.  Definícia investičného horizontu však nie je presne definovaná a preto môže byť tento pojem rôzne chápaný.

Matematicky je možné investičný horizont vysvetliť na základe prístupu „hodnota v riziku“ (value at risk). Ako príklad uvediem reálne dáta fondu so strednou mierou rizika, ktorého priemerný výnos za posledných 5 rokov je 2 % p. a. a volatilita za toto obdobie 3,5 % p. a. Tieto dáta použijem pre výpočet očakávaných údajov do budúcnosti. Pre účel zjednodušenia predpokladám, že pozorovania majú charakteristiku normálneho rozdelenia. V grafe č.1 sú zobrazené pásma možných výsledkov výkonností v jednotlivých rokoch v budúcnosti s pravdepodobnosťou 90 %. Očakávaný výnos je stredná hodnota možných výsledkov. Najväčší rozptyl možných výsledkov je v prvom roku investovania a s časom sa pásma zužujú, pričom ich hraničné hodnoty konvergujú k úrovni očakávaného výnosu. Spodná hranica pásma sa po 8. roku dostáva nad nulu, čo možno interpretovať tak, že s 95 % pravdepodobnosťou fond po 8 rokoch dosiahne aspoň nulovú výkonnosť. Zostávajúcich 5 % pravdepodobnosti zahŕňa prípady, kedy nie je možné kvantifikovať veľkosť možnej straty.  Obvykle sa jedná o turbulentné obdobia na trhoch s vysokými výkyvmi, ktoré nastávajú zriedkavo.

 

Teoretický model ukazuje, že s rastúcim časom pravdepodobnosť straty klesá, pričom neexistuje absolútna istota, že aj po dodržaní investičného horizontu bude fond v zisku. Ak teda nastane na trhoch vyšší prepad cien aktív, investor by mal zvážiť, či práve v danom okamihu vystúpi z investície, hoci dodržal investičný horizont. Môže nastať aj opačná situácia, a to, že portfólio dosiahne neobyčajne vysoké zhodnotenie za oveľa kratší čas, ako bol odporúčaný horizont. Pri investovaní ceny aktív kolíšu a počas obdobia držania investície existujú časové úseky s rôzne vysokou kladnou alebo zápornou výkonnosťou. Preto by odporúčaný investičný horizont nemal byť chápaný  ako fixné obdobie držania investície.

A teraz poďme trochu do minulosti. V grafe č. 2 je na základe historických dát fondu od 31.12.2009 do 24.4.2019 zobrazené percentuálne zastúpenie dní, kedy bola 1-ročná až 10-ročná výkonnosť fondu kladná. Ročná výkonnosť fondu bola kladná v 68 % všetkých dní. V rámci dvojročnej výkonnosti bolo v zisku 75 % dní. Percento zastúpenia dní s pozitívnym výsledkom postupne rástlo. Napokon pri šesť ročnej a dlhšej výkonnosti boli všetky dni v sledovaných obdobiach  v pluse.  Potvrdzuje sa, že dlhšie obdobie investovania (nad 6 rokov) prinieslo kladnú výkonnosť všetkým podielnikom, ktorí zotrvali vo fonde.