Prepočty Svetovej banky

Vzhľadom na tento rozsah Svetová banka varuje, že medzinárodné spoločenstvo nevykonávalo dostatočné preventívne opatrenia.

Svetová banka odhaduje, že ročné investície do preventívnych opatrení vo výške 3,7 mld USD (najmä v rozvojových krajinách) by znížili náklady na infekčné choroby o 37 mld. USD.

Ekonomické náklady sú vo všeobecnosti najvyššie vo všetkých odvetviach, v ktorých dochádza ku kontaktu so zákazníkmi a v ktorých nie je možné regulovať spotrebu.

Toto ovplyvňuje mnohé oblasti sektora služieb, najmä cestovný ruch a turizmus. Nadpriemerne postihnuté sú aj spoločnosti so všeobecne globalizovanými dodávateľskými reťazcami, ktoré sú narušené opatreniami na boj proti pandémii.  

Náklady na epidémiu / pandémiu

Na lokálnej úrovni sú neúmerne viac zasiahnuté tie ekonomiky, ktoré sú závislé od ľudskej pracovnej sily.

Náklady na epidémiu alebo pandémiu sú teda v rozvojových krajinách výraznejšie ako v rozvinutých krajinách, ktorých ekonomiky majú vyšší stupeň  automatizácie a digitalizácie.

Stupeň ekonomickej integrácie medzi regiónmi je tiež dôležitým faktorom ovplyvňujúcim šírenie infekčnej choroby a výšku nákladov. Vírusové ochorenia sa šíria oveľa rýchlejšie v otvorených ekonomikách ako je napríklad Európa. Než ako napríklad na Blízkom východe, kde sú jednotlivé krajiny od seba viac izolované.

Ľudské správanie je taktiež dôležitým prvkom, ktorý vplýva na celkové náklady pandémie. Strach z infekcie môže skomplikovať opatrenia a mať okamžité negatívne ekonomické účinky. 

Sociológia karantény

Začína to sociológiou karantény, z ktorej sa ľudia snažia utiecť, aby sa predišlo možnému nakazeniu, čím práve vírus ešte viac rozšíria. Z publikácií sa však dozvedáme, že veľa ľudí prakticky utieklo do vlastnej karantény, aby predišlo infekcii. Takáto karanténa nastáva, keď nenavštevujete miesta, kde existuje zvýšené riziko infekcie (spoločenské udalosti, reštaurácie, kiná, cestovanie atď.), čo má negatívny vplyv na spotrebu.  

Ako ukázali predošlé pandémie, mnohí ľudia v postihnutých oblastiach sa vyhýbajú práci, aby znížili riziko nakazenia. Štúdie preukázali, že takéto ochranné opatrenia, ktoré si sami nariadili, môžu predstavovať približne 60 % následných nákladov na pandémiu.

Na porovnanie, len asi 28 % z celkových nákladov vyplýva z pracovnej neschopnosti zamestnancov.

Doprava a globalizácia: všeobecné podmienky sa nepriaznivo zmenili

Aj keď sú skúmané štúdie relatívne nové, v súčasnosti vyvstáva otázka, či sa modelové predpoklady stále uplatňujú alebo či sa niektoré podmienky v posledných rokoch významne nezmenili.

Inými slovami, je možné výsledky štúdií uplatniť na šíriaci sa koronavírus v roku 2020?

Najzreteľnejším je výrazný nárast dopravy na celom svete za posledné desaťročia. To sa týka prepravy tovaru, ako aj ľudí. K tomu sa pridáva aj globalizácia dodávateľských reťazcov, ktoré sa v nedávnej minulosti tiež stali výrazne dôležitejšími. 

To všetko zvýšilo zraniteľnosť globálnej ekonomiky. Koniec koncov, ekonomické prostredie možno hodnotiť ako náročnejšie, ako tomu bolo pri niektorých pandémiách z minulosti.

Súčasný hospodársky rast sa po niekoľkých rokoch silného rastu nachádza vo fáze spomaľovania. Zároveň sa za posledných 10 rokov výrazne zvýšil podiel Číny a juhovýchodnej Ázie na svetovom hospodárskom raste.