Autor: Alexander Sikora-Sickl 

Aký je ekonomický dopad epidémií a pandémií? Naši analytici vychádzali z vedeckých článkov a prác z nedávnej minulosti (2003 až 2019), aby vytvorili odhad vplyvu pandémie na globálnu ekonomickú výkonnosť.

Jednotlivé štúdie skúmajú a porovnávajú účinky epidémií (významný regionálny nárast nových prípadov v regióne) a pandémií (šírenie infekčných chorôb medzi krajinami a kontinentmi) pomocou: 

• Historických prípadových štúdií
• Makroekonomických modelov a simulácie šokov v ekonomike
• Simulácií (napr. poistno-matematické modely), ktoré simulujú priebeh chorôb a ich účinky.

Väčšina výskumov používa na overenie údajov v príslušných modelových výpočtoch historické prípadové štúdie.

Zatiaľ čo makroekonomické modely sa primárne zameriavajú na vyhodnotenie účinkov rýchlo sa šíriacich infekčných chorôb, poistno-matematická veda spája očakávané účinky pandémie s výpočtom pravdepodobnosti. 

Týmto spôsobom sa tiež snaží predpovedať pravdepodobnosť výskytu pandémie a jej sociálno-ekonomické náklady. 

Čo možno od štúdií očakávať?

Ako vyplýva z jednotlivých štúdií, príslušné modely predpokladajú v globálnom meradle relatívne malý hospodársky vplyv.

Najčastejším predpokladom je, že globálna ekonomická spotreba (meraná HDP) sa zníži o 0,6% alebo 500 miliárd USD. Zároveň sa očakáva oživenie globálneho hospodárstva v tvare „V“ a to v priebehu 3 až 12 mesiacov.

Z regionálneho hľadiska však možno očakávať významné zmeny, najmä pokiaľ ide o účinky na hospodársky rozvoj krajín vyspelého sveta a rozvojových krajín.

Najhorší scenár  výskumov, ktorý reprezentovala epidémia eboly v Sierra Leone predpokladá pokles hrubého domáceho produktu o 16 %.

Dôvodom je zlá lekárska starostlivosť v porovnaní s priemyselne vyspelými krajinami, všeobecne horšia zdravotná situácia obyvateľstva, ako aj vysoká hustota obyvateľstva, spojená so zlou hygienou (kľúčový je prístup k čistej pitnej vode).

Podľa modelového výpočtu z roku 2013 Svetová banka predpokladá, že pravdepodobnosť výskytu globálnej pandémie je veľmi nízka pri 1 % až 3 %, ale pri vysokej nákazlivosti  (podobnej španielskej chrípke) môžu byť náklady na globálnu ekonomiku vo výške až 3 bili. USD (globálne HDP v roku 2017 bolo 80,5 bil. USD).

Prepočty Svetovej banky

Vzhľadom na tento rozsah Svetová banka varuje, že medzinárodné spoločenstvo nevykonávalo dostatočné preventívne opatrenia.

Svetová banka odhaduje, že ročné investície do preventívnych opatrení vo výške 3,7 mld USD (najmä v rozvojových krajinách) by znížili náklady na infekčné choroby o 37 mld. USD.

Ekonomické náklady sú vo všeobecnosti najvyššie vo všetkých odvetviach, v ktorých dochádza ku kontaktu so zákazníkmi a v ktorých nie je možné regulovať spotrebu.

Toto ovplyvňuje mnohé oblasti sektora služieb, najmä cestovný ruch a turizmus. Nadpriemerne postihnuté sú aj spoločnosti so všeobecne globalizovanými dodávateľskými reťazcami, ktoré sú narušené opatreniami na boj proti pandémii.  

Náklady na epidémiu / pandémiu

Na lokálnej úrovni sú neúmerne viac zasiahnuté tie ekonomiky, ktoré sú závislé od ľudskej pracovnej sily.

Náklady na epidémiu alebo pandémiu sú teda v rozvojových krajinách výraznejšie ako v rozvinutých krajinách, ktorých ekonomiky majú vyšší stupeň  automatizácie a digitalizácie.

Stupeň ekonomickej integrácie medzi regiónmi je tiež dôležitým faktorom ovplyvňujúcim šírenie infekčnej choroby a výšku nákladov. Vírusové ochorenia sa šíria oveľa rýchlejšie v otvorených ekonomikách ako je napríklad Európa. Než ako napríklad na Blízkom východe, kde sú jednotlivé krajiny od seba viac izolované.

Ľudské správanie je taktiež dôležitým prvkom, ktorý vplýva na celkové náklady pandémie. Strach z infekcie môže skomplikovať opatrenia a mať okamžité negatívne ekonomické účinky. 

Sociológia karantény

Začína to sociológiou karantény, z ktorej sa ľudia snažia utiecť, aby sa predišlo možnému nakazeniu, čím práve vírus ešte viac rozšíria. Z publikácií sa však dozvedáme, že veľa ľudí prakticky utieklo do vlastnej karantény, aby predišlo infekcii. Takáto karanténa nastáva, keď nenavštevujete miesta, kde existuje zvýšené riziko infekcie (spoločenské udalosti, reštaurácie, kiná, cestovanie atď.), čo má negatívny vplyv na spotrebu.  

Ako ukázali predošlé pandémie, mnohí ľudia v postihnutých oblastiach sa vyhýbajú práci, aby znížili riziko nakazenia. Štúdie preukázali, že takéto ochranné opatrenia, ktoré si sami nariadili, môžu predstavovať približne 60 % následných nákladov na pandémiu.

Na porovnanie, len asi 28 % z celkových nákladov vyplýva z pracovnej neschopnosti zamestnancov.

Doprava a globalizácia: všeobecné podmienky sa nepriaznivo zmenili

Aj keď sú skúmané štúdie relatívne nové, v súčasnosti vyvstáva otázka, či sa modelové predpoklady stále uplatňujú alebo či sa niektoré podmienky v posledných rokoch významne nezmenili.

Inými slovami, je možné výsledky štúdií uplatniť na šíriaci sa koronavírus v roku 2020?

Najzreteľnejším je výrazný nárast dopravy na celom svete za posledné desaťročia. To sa týka prepravy tovaru, ako aj ľudí. K tomu sa pridáva aj globalizácia dodávateľských reťazcov, ktoré sa v nedávnej minulosti tiež stali výrazne dôležitejšími. 

To všetko zvýšilo zraniteľnosť globálnej ekonomiky. Koniec koncov, ekonomické prostredie možno hodnotiť ako náročnejšie, ako tomu bolo pri niektorých pandémiách z minulosti.

Súčasný hospodársky rast sa po niekoľkých rokoch silného rastu nachádza vo fáze spomaľovania. Zároveň sa za posledných 10 rokov výrazne zvýšil podiel Číny a juhovýchodnej Ázie na svetovom hospodárskom raste.

Pandémia môže mať dnes zásadný vplyv na globálnu ekonomiku

Pandémia, najmä taká, ktorá sa začala v Číne, by preto mohla mať na globálne hospodárstvo v tomto prostredí väčší vplyv ako predchádzajúce epidémie.

Okrem toho majú centrálne banky v momentálnom prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami malý priestor na efektívne pôsobenie proti možným negatívnym účinkom.

Štúdia z roku 2006 napríklad odporúča Európskej centrálnej banke ako prvé protiopatrenie znížiť kľúčové úrokové sadzby o 100 bázických bodov. Taký krok by dnes nebol prípustný.

Ďalším dôležitým bodom sú sociálne médiá, ktoré sa v našich spoločnostiach etablovali za posledných 10 rokov. Tieto médiá sa môžu stať zosilňovačmi paniky, čo taktiež zvyšuje náklady na pandémiu. Jedna nedávna štúdia poukazuje na tento možný účinok, zatiaľ však nebola zahrnutá do modelových výpočtov.

Jedna nedávna štúdia poukazuje na tento možný účinok, zatiaľ však nebola zahrnutá do modelových výpočtov.

Počiatočné zistenia týkajúce sa vírusu Korona nenaznačujú vážny smer

Vzhľadom na počiatočnú fázu stále neexistujú žiadne presvedčivé informácie o budúcom vývoji epidémie koronavíruse, ale predchádzajúce trendy umožňujú vyvodiť prvé závery.

Vyzerá to tak, že rýchlosť prenosu vírusu Korona zodpovedá prechladnutiu alebo agresívnej forme chrípky. V tomto prípade infikovaná osoba môže preniesť vírus na dve až tri osoby.

Zdá sa, že úmrtnosť pri nákaze COVID-19 je o niečo vyššia ako úmrtnosť vírusu bežnej chrípky, ale výrazne nižšia ako úmrtnosť vírusu SARS.

Ďalej sa doteraz preukázalo, že vekové skupiny nad 70 rokov a 80 rokov sú neprimerane postihnuté závažným priebehom choroby, zatiaľ čo pracujúca populácia (najmä veková skupina od 20 do 60 rokov) má obvykle mierny priebeh.

Priebeh počtu nových prípadov v Číne tiež vedie k záveru, že trvanie pandémie pravdepodobne spadá do rozsahu toho, čo sa pozorovalo aj pri  iných pandémiách (španielska chrípka, prasacia chrípka, bežná chrípka atď.). V týchto prípadoch pandémia  vyvrcholila asi za tri mesiace.

Na základe súčasných poznatkov a analýzy rôznych štúdií na túto tému sa dá predpokladať, že celosvetové šírenie koronavírusu má vplyv na globálnu ekonomiku, ale tento účinok by nemal byť príliš vážny a mal by sa stabilizovať približne do 12 mesiacov.

Zdroje informácií:

• Win-Win? Assessing the global impact of the Chinese
  economy; Risto Herrala and Fabrice Orlandi BOFIT Discussion Papers; #4/2020
• The Economics of Pandemics and Quarantines; American Institute for Economic Research; Vincent Geloso; January, 2020
• Epidemics and Economics; Author(s): International Monetary Fund. Communications Department; June 2018Impact of a Hypothetical Infectious Disease Outbreak on US Exports and Export-Based Jobs; Bambery Z, Cassell CH, Bunnell RE, Roy K, Ahmed Z, Payne RL, Meltzer MI; 2018
• Ahmed, Shaghil, Ricardo Correa, Daniel A. Dias, Nils Gornemann, Jasper Hoek, Anil Jain, Edith Liu, and Anna Wong (2019). Global Spillovers of a China  Hard Landing. International Finance Discussion Papers 1260. https://doi.org/10.17016/IFDP.2019.1260 
• Future Global Shocks: Pandemics by H Rubin OECD;  ‎2011; – www.oecd.org › gov › risk
• Global Macroeconomic Consequences of Pandemic Influenza; Alexandra A. Sidorenko and Warwick J. McKibbinWednesday, February, 2006
• Globalization and Disease: The Case of SARS; Jong-Wha Lee and Warwick J. McKibbin, May, 2003 
• A Potential Influenza Pandemic: Possible Macroeconomic Effects and Policy Issues December 8, 2005; Congressional Budget Office; revised July 27, 2006

Originálny zdroj informácie: https://blog.de.erste-am.com/die-wirtschaftliche-auswirkung-von-epidemien-und-pandemien/