Autor: Christian Gaier | Vedúci investičnej divízie | Erste Asset Management | 3 min. čítania

V januári rástli výnosy na štátnych dlhopisoch vo vyspelých krajinách. Nemecké 10-ročné štátne dlhopisy dosiahli ku koncu januára 2022 výnos +0,01 % a americké 10-ročné až +1,78 %. Nárast výnosov a strmosť EUR krivky zasiahli najmä fondy s dlhšou duráciou – vyššou citlivosťou na zmenu úrokových sadzieb.  

Prečo to tak je? Platí, že ak výnos na dlhopise rastie, jeho cena bude klesať. Cez modifikovanú  duráciu môžeme vypočítať zmenu ceny dlhopisu v závislosti od zmeny výnosu dlhopisu.

A toto sa stalo v januári. Výnosy najlikvidnejších štátnych dlhopisov denominovaných v eurách rástli. Sem patria práve nemecké štátne dlhopisy. Rástli aj kreditné rozpätia (dodatočný výnos vyplácaný z rizikovejších dlhopisov - napr. pri korporátnych dlhopisoch alebo dlhopisoch rozvíjajúcich sa trhov). Oboje viedlo k nižším cenám dlhopisov a následne k negatívnej výkonnosti dlhopisových fondov alebo zmiešaných fondov s dlhopisovou zložkou.

Dôvodom tohto vývoja na dlhopisových trhoch je, že centrálne banky ako Fed (USA) a ECB (eurozóna) zmenili svoj názor na súčasnú  ekonomickú situácii a pripravujú trhy na vyššie úrokové sadzby. Vyššie úrokové sadzby znamenajú drahšie financovanie (úvery) a to má zásadné dopady na ekonomiku a na správanie účastníkov trhu.

Začiatok roka 2022 neodštartoval pre akciové trhy najlepšie. Na jednej strane vzrástla geopolitická neistota (konflikt Rusko a Ukrajina, vývoj v Bosne a Srbsku, napätie medzi Čínou a Taiwanom), na druhej strane sa firmám nepodarilo pozitívne prekvapiť trhy vyššími ziskami rovnako ako tomu bolo v predchádzajúcich štvrťrokoch.

Drahšie financovanie, ktoré je výsledkom zvýšenia úrokových sadzieb centrálnou bankou, znižuje atraktívnosť obchodného modelu niektorých investorov. Tí si berú úvery na to, aby investovali do akcií. Inými slovami, drahšie financovanie znižuje záujem obchodníkov o nákup ďalších akcií a dokonca ich tlačí k predaju, aby pokryli záväzky, ktoré majú.

Argumentom pre silnú výkonnosť akcií po prvej vlne pandémie bol „odložený dopyt“. Ekonómovia týmto pojmom označujú jav, keď si ľudia počas pandémie odpustia spotrebu (napr. nové auto alebo cestovanie) a peniaze minú hneď ako sa situácia dostane do normálu. Investori začali diskutovať o tom, či už tento jav skončil alebo uvidíme jeho blížiaci sa koniec. Blížiaci koniec „odloženého dopytu“ by mohol viesť k nižším ziskom v nasledujúcich kvartáloch. Táto téma je často diskutovaná v súvislosti s americkými akciami, ale menej s európskymi akciami.

Zaujímavosťou je, že aj zlato, ktoré sa zvyčajne považuje za bezpečný prístav, stratilo v priebehu januára na hodnote. Preto sa v januári „nebolo kam schovať“.

Kolísavosť ako miera neistoty

To, čo sme zažili počas januára bol nárast kolísavosti, ktorá hovorí o zmene ceny za deň. Keďže ceny  sa pohybovali nadol aj nahor, čo viedlo k zvýšeniu kolísavosti. Ide o normálny efekt, ktorý možno pozorovať na finančných trhoch, keď sa zvyšuje neistota (napr. geopolitická neistota, ekonomická neistota, neistota v oblasti budúcich ziskov spoločností a iné). Neočakávame, že sa kolísavosť vráti na nízke úrovne, ktoré sme zaznamenali počas minulého roka.  Nepredpokladáme, že by neistoty v krátkodobom horizonte skončili.

Pozitívne správy však prichádzajú z historických trhových štatistík, keď počas veľkých športových podujatí (napr. svetové poháre, olympijské hry,...) má kolísavosť tendenciu klesať. Takže veľa šťastia našim športovcom v Pekingu 2022 a sledujte, či štatistiky potvrdia pravdu o upokojení geopolitiky a kolísavosti trhov.