Dôsledky vojny na Ukrajine

Autor: Gerhard Winzer | Chief Economist | Erste Asset Management | 5 min. čítania

Cieľom tohto blogu je poukázať na možné dôsledky vojny na Ukrajine a tiež dopad na investície. Vojna na Ukrajine posilňuje už existujúce trendy v investovaní. Scenár globálneho oživenia stále platí, no riziká recesie (spomalenia ekonomiky) v Európe sa zvýšili.

Geopolitická situácia

Invázia na Ukrajine u a reakcia trhu na ňu ukazuje, že na rozdiel od minulosti sa geopolitické udalosti stali hlavným faktorom ovplyvňujúcim trhy (pozrite si našich 10 investičných tém na tento rok  - anglicky).  Pokus a rozloženie mocenských pomerov vojenskou cestou vo veľkej európskej krajine je ďalším náznakom nastolenia multipolárneho sveta. Nejde len o existenciu viacerých mocenských centier, ale aj o to, že ich systémy sú odlišné.

Západný systém založený na právnom štáte a demokracii už nie je dominantným. Vojenské konflikty tu boli vždy, ale také, ktoré mali trvalý globálny význam sme už dlhú dobu nezaznamenali. Vzťah medzi Ruskom a západom bol vždy problematický, ale teraz sa začína dokonca hovoriť o novej studenej vojne.

Pozornosť geopolitických stratégov sa však už dlhšie zameriava na konflikt medzi Čínou, Taiwanom a USA. Výsledkom toho bude aj zohľadnenie geopolitickej rizikovej prirážky pri investičných rozhodnutiach.

Deglobalizácia, zelené energie, ESG a investovanie

Pozorujeme tiež postupný vývoj smerom k deglobalizácii. Konflikt medzi USA a Čínou okrem iného viedol k navýšeniu investícií do high-tech sektora (čipy) v krajinách z rôznych regiónov. Týka sa to USA, EÚ, ako aj Číny. Pandémia poukázala na to, že globálne dodávateľské reťazce sú krehké a v prípade krízy nemožno zaručiť bezpečnosť dodávok kritického tovaru.

Ukrajinská kríza posilňuje potrebu ekonomického odtrhnutia západu od Ruska a zdôrazňuje otázku energetickej bezpečnosti. Motivácia rozvíjať alternatívne zdroje energie sa pravdepodobne zvyšuje. Týka sa to alternatívnych zásobovacích trás aj výroby zelenej energie. Ako by klimatická zmena nebola dostatočným dôvodom na veľké investície do dodávok zelenej energie, teraz sa pridáva aj otázka bezpečnosti dodávok. Okrem toho nemecký kancelár O. Scholz poukázal na to, že výdavky na obranu sa v Nemecku budú výrazne zvyšovať.

Pre Nemecko to znamená obrat o 180 stupňov. Všetky štyri témy – high-tech, dodávateľské reťazce, energetika, obrana – majú spoločné to, že pomery súkromných a vládnych investícií budú pravdepodobne rásť. To naznačuje vyšší ekonomický rast v najbližších rokoch a vyššie deficity štátneho rozpočtu v porovnaní so aktuálnym scenárom.

V neposlednom rade vojna na Ukrajine zdôrazňuje, že ESG kritériá nie sú len o boji proti klimatickým zmenám. Rovnako dôležité sú sociálne otázky a otázky riadenia spoločností.

Extrémne riziko

Veľa vecí sa počas vojny na Ukrajine ustavične mení. Čo chce prezident Putin? Zdá sa, že hlavným cieľom je odstrániť Ukrajinu zo sféry vplyvu západu (vyhliadky na vstup do EÚ a NATO). V takom prípade by bola hlavným cieľom vláda kontrolovaná Ruskom. Otázka, či chce Putin viac, napríklad kontrolu nad ostatnými východoeurópskymi štátmi, zostáva otvorená. Väčšia eskalácia ako konflikt na Ukrajine predstavuje extrémne riziko. Reálnejšie riziko spočíva v neúmyselnej eskalácii, ktorá by bola chybou.

Sankcie

Západ už zareagoval sankčnými balíčkami. EÚ napríklad do nich zahrnula financie, energetiku (náhradné diely na výrobu), dopravu, kontroly vývozu a vízovú politiku. V spoločnom vyhlásení USA, Veľkej Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Európskej komisie uviedli, že zabránia ruskej centrálnej banke použiť jej medzinárodné rezervy na oslabenie sankcií.

Znamená to, že ruská centrálna banka nemôže predávať rezervy v cudzej mene na nákup rubľov a príjem z predaja komodít v eurách a amerických dolároch nemožno zameniť za ruble. Lídri ďalej uviedli, že zo systému Swift vylúčia niektoré ruské banky, ktoré už postihli sankcie, čím by ich odpojili od medzinárodného finančného systému a ovplyvnilo by ich schopnosť podnikať.

Ruská centrálna banka reagovala núdzovými opatreniami: zvýšila kľúčové úrokové sadzby na 20 % a zaviedla kontroly kapitálových tokov. Obmedzenia vývozu komodít sa zatiaľ neplatia. To znamená, že Rusko pokračuje vo vývoze surovín a energie a bude môcť platiť prostredníctvom medzibankového finančného telekomunikačného systému SWIFT.

Dôsledky

Sankcie budú mať nepochybne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku a určité škody spôsobia aj na západe. Avšak väčšie negatívne následky by mohli vyvolať nasledovné udalosti, ktorými sa sankcie nezaoberajú. Predchádzajúce krízy ukazujú, že nepriame efekty sú často väčšie ako priame:

1. Averzia voči riziku môže neustále stúpať. To ovplyvní spotrebiteľov, spoločnosti, ako aj veľkých hráčov na trhu.
2. Ak bude Rusko úspešné vo svojej stratégii, ostatné autoritárske štáty môžu viac inklinovať k presadzovaniu vlastných cieľov bez ohľadu na dohody.
3. Ak by boli na Rusko uvalené obmedzenia exportu v energetickom sektore, alebo, ak by Rusko na sankcie reagovalo protisankciami (obmedzeniami dodávok energie), cenový šok v komoditnom sektore by zvýšil riziko stagflácie.
4. Možný výpredaj  ruských aktív, platobná neschopnosť spôsobená vylúčením zo systému SWIFT a prepojenia vo finančnom sektore by mohli v rizikovom scenári zosilniť tlmiaci efekt na ekonomiku.

Scenár globálnej obnovy je narušený, ale stále platí

Dopad krízy na ekonomiku sa dá pomerne ľahko odhadnúť; neistota je, v akom rozsahu sa prejavia nasledovné skutočnosti:

1. Výška inflácie bude vyššia ako sa očakávalo. Ceny komodít (energie, kovy, potraviny) totiž v posledných dňoch naďalej rastú. Obdobie vysokej inflácie bude trvať dlhšie, naďalej však v stále pretrváva očakávanie, že inflácia bude v strednodobom horizonte (v budúcom roku) klesať.
2. Výsledná strata kúpnej sily znamená nižší ekonomický rast.  Pokračovania „oživenia“ ekonomiky na globálnej úrovni však naďalej pretrváva, ak nedôjde k výraznému poklesu v cenách komodít. Súkromná spotreba v sektore služieb a pracovný čas zamestnancov sú stále výrazne pod úrovňou pred pandémiou. V Európe sa však riziká recesie zvýšili.
3. Centrálnym bankám aktuálna situácia skomplikovala možnosti ukončenia ultraexpanzívnej menovej politiky. Centrálne banky sa stretávajú s protichodnými cieľmi boja s infláciou a stabilitou v oblasti ekonomiky, financií a štátneho dlhu. V dôsledku prekvapivo vysokej miery inflácie môže dôjsť k zvýšeniu nákladov pre spotrebiteľa, ako aj k zvýšeniu inflačných očakávaní. Centrálne banky zatiaľ reagovali signálmi na skoršie a rýchlejšie zvyšovanie kľúčových sadzieb. Ukrajinská kríza tento kompromis ešte zintenzívnila. Zvýšenie kľúčových sadzieb je stále pravdepodobné, ale riziko zvýšenia na reštriktívnu úroveň úrokových sadzieb kvôli ochladeniu ekonomiky sa znížilo.

Zhrnutie 

• pokiaľ sa podarí vyhnúť sa recesii bez výrazného poklesu cien komodít, výhľad pre rizikové aktíva zostáva vo všeobecnosti pozitívny
• existujúce trendy sa posilnia

Témy ako geopolitika, deglobalizácia a riziko stagflácie vyvíjajú tlak na ocenenie aktív (pomer ceny a výnosov – P/E), pretože rizikové prémie vzrástli a ďalej rastú. Zároveň majú témy zelených energií a vyšších sadzieb priaznivý vplyv na dlhodobé výhľady rastu.