Autor: Markus Auer │ Discretionary Portfolio Management EAM │6 min. čítania

Umelá inteligencia - nástroj alebo hračka?

ChatGPT, chatbot s umelou inteligenciou (AI) od americkej spoločnosti OpenAI, má už viac ako 100 miliónov používateľov. Microsoft Office Copilot je za príplatok k dispozícii celosvetovej používateľskej základni 1,5 miliardy ľudí. To znamená, že približne 20 % svetovej populácie má prístup k začínajúcim nástrojom AI. Môžeme s takouto veľkosťou hovoriť o začiatku hype-u AI alebo už tento hype dosiahol vrchol? Je AI vôbec dobrý biznis, a ak áno, pre koho? Na čo sa vlastne AI používa?

Pri poslednej otázke napovedá štatistika vyhľadávania Google. Graf zobrazuje frekvenciu vyhľadávania „ChatGPT“ (modrá) a videohry „Minecraft“ (červená), ktorá je medzi deťmi obľúbená. Nie je prekvapením, že vyhľadávanie ChatGPT explodovalo od konca roka 2022. Zaujímavejší je však pokles záujmu medzi júnom a septembrom, pričom zároveň vzrástol záujem o Minecraft. Jedna hypotéza naznačuje, že ChatGPT vo veľkej miere využívajú študenti, ktorí preferujú hranie videohier počas letných prázdnin.

Štatistiky vyhľadávania Google pre výrazy „ChatGPT“ a „Minecraft“ (Vývoj za posledný rok, ku dňu 26.09.2023):

Okrem bežného chodu sa mnohé spoločnosti v súčasnosti snažia vymyslieť spôsoby a procesy, pri ktorých by mohli využiť nástroje umelej inteligencie. Často sa ukazuje, že mnohé nástroje AI, ktoré sú spočiatku vnímané ako prelomové inovácie, nie sú nakoniec vôbec dôležité. Spoločnosti sa tiež stretávajú s vnútorným odporom, keď sa napríklad AI používa na zaznamenávanie stretnutí a ukladanie toho, čo sa hovorí na stretnutiach. Nepriaznivá či nepochopená poznámka počas búrlivej diskusie tak môže navždy skončiť vo firemnom archíve.

Dvoma hlavnými prípadmi použitia súčasnej generácie AI zostáva rýchle skladanie profesionálne znejúcich textov a generovanie funkčného počítačového kódu. Výsledkom je, že AI pôsobí ako multiplikátor sily, najmä v technologickom sektore. Zatiaľ čo strojové učenie hrá úlohu vo farmaceutickom priemysle a výskume materiálov, modely, ktoré sa tam používajú, majú len málo spoločného s modelmi, ktoré stoja za v súčasnosti populárnymi chatbotmi a nástrojmi na generovanie obrázkov.

AI – nestabilný obchodný model

S viac ako 100 miliónmi registrovaných používateľov OpenAI, líder v tomto odvetví, pôvodne očakával tržby viac ako 200 miliónov USD v roku 2023. Na ďalších dvanásť mesiacov očakávajú tržby vo výške až 1 miliardy USD. Dobrý obchod? Ani zďaleka, pretože podľa odborníkov z odvetvia je každý dolár tržieb kompenzovaný prevádzkovými nákladmi v odhadovanej výške 1,13 USD, v ktorých nie sú zahrnuté ani náklady na ďalší vývoj modelov. V prípade GPT-4, momentálne najvýkonnejšieho modelu, náklady na vývoj dosiahli viac ako 100 miliónov USD. Pre ďalšiu verziu, GPT-5, sa očakáva, že náklady budú oveľa vyššie.

Na rozdiel od internetovej revolúcie po roku 2000, s ktorou sa súčasný hype AI často porovnáva, nástroje AI vyžadujú oveľa drahšiu infraštruktúru. Napríklad vyhľadávanie zadané používateľom v klasickom okne prehliadača stojí Google zlomok centu v nákladoch na infraštruktúru a energiu. Pri ChatGPT je výpočet nákladov oveľa komplikovanejší. Náklady sú tu založené na dĺžke otázky a odpovede. Príklad:

Moja otázka na GPT-4 je „Aká je najlepšia retailová banka v Rakúsku?“ Táto otázka pozostáva z ôsmich slov plus interpunkčné znamienko, spolu deväť takzvaných tokenov, ktoré slúžia ako vstup pre model. Okrem toho model dostane systémovú výzvu pre každý dotaz, ktorú používateľ nevidí. Táto výzva riadi tón odpovede a môže znieť takto: „Ste užitočný nástroj AI. Vaše meno je ChatGPT. Na otázky odpovedáte stručne a presne. Váš tón je zdvorilý a otvorený." – 53 ďalších tokenov.

V odpovedi je uvedený zoznam rakúskych bánk (na prvom mieste je samozrejme uvedená Erste Bank) s krátkym popisom. Text odpovede celkovo pozostáva z 230 tokenov, čo znamená, že celkový počet tokenov pre požiadavku je približne 300. Pri odhadovanej cene za token 0,000178 USD stojí požiadavka na OpenAI približne 0,05 USD. V porovnaní s cenníkovými cenami používateľov, ktoré sú za takúto žiadosť približne 0,02 USD - Open AI teda na tomto procese stráca približne 0,03 USD. A to nehovoríme ani o masovo využívanej bezplatnej verzii.

Keďže náklady sa menia s objemom požiadaviek, oblasť AI sa bude musieť skôr či neskôr vydať týmito tromi cestami:

Zvyšovanie cien – po rozdelení trhu medzi dominantných hráčov je možné ceny za služby AI postupne zvyšovať.

Reklama – odpovede chatbotov by mohli byť v budúcnosti obohatené o reklamu. Je to však technicky oveľa zložitejšie ako jednoduché vyhľadávacie dopyty a mohlo by to narušiť dôveryhodnosť služby.

Bundling – za príplatok 30 eur budú môcť používatelia Microsoft Office v budúcnosti využívať funkcie AI. Cieľom je predať službu veľkým zákazníkom s tisíckami používateľov s vedomím, že v tomto kontexte zostane využitie služby pomerne nízke.

Nejasný obchodný potenciál AI chatbotov tiež vysvetľuje, prečo priemyselní giganti ako Amazon, Google a Meta váhajú naplno sa pustiť do tejto oblasti, aj keď by mali k dispozícií najlepších výskumníkov a vývojárov spojených s najlepším dostupným hardvérom pod jednou strechou. Rovnako ako predtým, reklamný biznis zostáva motorom internetových gigantov a ten môže zo súčasných trendov AI profitovať len okrajovo.

GPU-bohaté vs. GPU-chudobné

Ako už bolo spomenuté, trénovanie modelov AI je veľmi nákladné. OpenAI, napriek svojej výhode lídra, sa tiež musela presunúť pod veľký kapitálový dáždnik Microsoftu. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov spoločnosť Microsoft postupne investuje 10 miliárd USD k 2 miliardám USD, ktoré už do OpenAI investoval.

Podstatné je, že OpenAI tak bude výhradne viazaný na cloudovú infraštruktúru Microsoft Azure a pravdepodobne polovica investovanej sumy bude uhradená vo forme využitia a integrovania služieb od OpenAI do produktov Microsoftu. Dalo by sa prirovnať situáciu k malému pop-up obchodu, ktorý predáva akcie spoločnosti veľkoobchodníkovi a za to môže využívať prázdne časti veľkoobchodného skladu.

Keď zakladateľ OpenAI tvrdí, že „dosiahol AGI“, t. j. že vytvoril AI, ktorá má všeobecnú inteligenciu a dá sa teda použiť aj v oblastiach, ktoré sú mimo tréningových údajov, malo by vás to prinútiť zamyslieť sa. OpenAI sa zaoberá s myšlienkou IPO (vstup spoločnosti na burzu), ktoré by pri ocenení 90 miliárd dolárov (Mercedes-Benz má 74 miliárd dolárov) získalo dostatok kapitálu na vývoj a tréning GPT-5. Mýtus AGI sa hodí na odvrátenie pozornosti od menej ružovej ziskovej situácie.

Navyše, najvýkonnejšie GPU čipy, ktoré sú potrebné na výpočet modelov AI, sú vypredané a dostupné len pre zákazníkov s dlhodobými dodávateľskými zmluvami. Cena za top model sa pohybuje okolo 25 000 EUR a na trénovanie nového modelu ich treba minimálne 200. Stručne povedané, iba tech giganti sú v súčasnosti schopní poskytnúť veľké výpočtové kapacity. Neexistujú žiadni európski poskytovatelia, čo nevyhnutne nemusí znamenať, že európske spoločnosti budú v oblasti umelej inteligencie zaostávať, keďže prístup k zdrojom poskytovateľov by mal byť regulovaný podľa trhového princípu, aspoň na papieri.

Ale aj veľkí americkí cloudoví poskytovatelia sú v konečnom dôsledku odkázaní na návrhára čipov Nvidia a jeho výrobcu TSMC. Nvidia vďačí za svoje monopolné postavenie dlhoročnej stratégii, ktorá teraz prináša ovocie. Nvidia vyvinula programovacie rozhranie CUDA už v roku 2007, čo otvorilo optimálne využitie vlastných GPU pre aplikácie AI. Konkurenčná AMD zverejnila porovnateľné riešenie s ROCm až v roku 2016. V tom čase sa už väčšina vývojárov v oblasti AI špecializovala na CUDA od Nvidie.

Výrobu vysokovýkonných čipov so 4 nanometrovou architektúrou v súčasnosti zabezpečuje výhradne TSMC vo svojich továrňach na Taiwane. Spoločnosť TSMC, ktorá využíva aj rôzne dotácie, nedávno upútala pozornosť otvorením nových závodov v USA, Európe a Indii. V týchto nových závodoch sa však zatiaľ budú vyrábať len čipy nižšej kvality. To znamená, že Taiwan bude aj naďalej hnacím motorom pre priemysel AI počas nasledujúcich 5-10 rokov. Geopolitické napätie v tomto regióne by tak malo priamy vplyv na budúce vyhliadky AI.

AI 2030 – opatrný výhľad

Ak sa pozrieme na mesačné prístupy používateľov na webovú stránku ChatGPT, zdá sa, že vrchol návštevnosti prekonal v máji 2023 s 1,9 miliardami návštevníkov. V auguste sa počet používateľov už „scvrkol“ na iba 1,6 miliardy. Podľa modelu hype cycle, ktorý vyvinula spoločnosť Gartner Research pre nové technológie, po „vrchole prehnaných očakávaní“ (Peak of Inflated Expectations) nasleduje „údolie dezilúzie“ (Trough of Disillusionment), kde sa mnohé zo vznešených sľubov ukážu ako nesplniteľné sny a mnohí používatelia prestanú túto technológiu používať. Na konci hype cyklu je „plató produktivity“ (Plateau of Productivity) – fáza, v ktorej môže nová technológia využiť svoj plný potenciál.

Nemyslím si, že táto fáza bude dosiahnutá do roku 2030. Hoci mnohé spoločnosti v súčasnosti sľubujú veľké investície do AI alebo údajne definovali stovky prípadov použitia, na jednej strane nie je dostatok zdrojov na ich implementáciu a na druhej strane vznešené oznámenia sú často len sľubmi, ktoré majú zakryť iné problémy. Pokles globálnej ekonomiky by takýmto oznámeniam pravdepodobne zobral vietor z plachiet.

Okrem toho je potrebné uviesť do perspektívy, že architektúru Transformer, ktorú spopularizoval ChatGPT, vyvinula spoločnosť Google už v roku 2016. Dokonca aj v sektore AI trvá prelomový vývoj roky, kým bude využiteľný, dospeje na trh a ako je vysvetlené vyššie, nebolo dokázané, že AI chatboty dokonca predstavujú životaschopný obchodný model.

Polovodičový priemysel bude mať rozhodujúci vplyv na budúci vývoj AI. Pri 4 nanometrovom výrobnom procese sa dosiahol fyzikálny limit, pretože vlnová dĺžka laserových lúčov, ktoré vyrezávajú polovodiče z kremíkovej doštičky, je väčšia ako samotné polovodiče. V budúcnosti bude hrať väčšiu úlohu energetická náročnosť čipov. To by mohlo viesť k tomu, že Nvidiu dobehnú jej konkurenti, ktorí sa v posledných rokoch veľmi sústredia práve na túto tému.

Okrem toho sa zvýši rozmanitosť používaných čipov. GPU (grafické procesory), bežne označované ako grafické karty, boli pôvodne navrhnuté na zobrazovanie 3D prostredí – čo je schopnosť, ktorú majú aj tie najšpecializovanejšie modely. Ich užitočnosť na trénovanie zložitých algoritmov bola pôvodne len vedľajšou výhodou. Na druhej strane TPU (jednotky na urýchlenie úloh strojového učenia), ktoré navrhol Google, sa nesústredia na grafické procesy ale sú určené výhradne pre aplikácie AI. Taktiež sa čím ďalej, tým viac skloňuje pojem kvantové počítače. Odborníci v tomto odvetví očakávajú explóziu inovácií v druhej polovici tohto desaťročia, keď QPU (jednotky kvantového spracovania) dobehnú klasické čipy. Potom by sa globálny výpočtový výkon mohol exponenciálne zvýšiť.

Chatboti budú populárni aj v roku 2030. Pravdepodobne vzniknú dve kategórie. Bezplatní chatboti založení na open source architektúrach, ktorí zahŕňajú reklamu a vysokovýkonní chatboti, ktorí budú riadiť podnikové databázy a budú dominovať obchodnému priestoru. Tí budú využívať aj existujúce výpočtové zdroje spoločností, čo umožní lepšie riadenie nákladov. Bude sa vyžadovať aj označovanie textu a obrázkov generovaných umelou inteligenciou, ktorých bude pravdepodobne veľmi veľa.

Podľa môjho názoru k ďalšiemu obrovskému skoku dôjde v oblasti tzv. posilneného učenia. Na rozdiel od chatbotov, ktorí poskytujú najpravdepodobnejšie odpovede na základe slovnej štatistiky, ale nerozumejú tomu, čo sa hovorí, je posilnené učenie zamerané na učenie sa konkrétnych reťazcov akcií z problémov v reálnom svete. Šachové počítače sú klasickým príkladom. V budúcnosti môže byť možné, aby algoritmy AI porozumeli a naučili sa zlepšovať ľubovoľné procesy v reálnom svete. V spojení s pokročilou robotizáciou by to mohlo realizovať sen o strojoch, ktoré budú autonómne interagovať so skutočným svetom.

Originálny zdroj informácie: Artificial Intelligence – Tool or Toy? - Erste Asset Management (erste-am.com)