Autor: Michiel Van Der Werf | EAM | 4 min. čítania

V lete 2023 padla približne po roku holandská vláda pod vedením premiéra Rutteho kvôli nezhodám v otázkach migračnej politiky. Prekvapením bolo, že dlhoročný premiér Rutte sa rozhodol v ďalších voľbách už nekandidovať.

Po viac ako trinástich rokoch vo funkcii, čím sa stal najdlhšie slúžiacim premiérom v holandskej histórii, tak otvoril cestu novému kandidátovi a najzaujímavejším voľbám v Holandsku za dlhé obdobie.

Rôznorodí kandidáti

Ľavicové aj pravicové strany dúfali v obnovu. Za alianciu Zelenej ľavice a Strany práce kandidoval okrem iných aj (európsky) politický veterán Frans Timmermans.

Ministerka spravodlivosti Dilan Yeşilgözová kandidovala za Liberálov ako Rutteho nástupkyňa, čím Holandsko po prvýkrát získalo možnosť mať na čele vlády ženu.

Bývalý kresťanský demokrat Peter Omtzigt kandidoval za novozaloženú stranu NSC (Nová spoločenská zmluva), ktorá vznikla kvôli nespokojnosti s politickou atmosférou. Okamžite bol považovaný aj za možného kandidáta na predsedu vlády.

Na jednoznačne pravej strane spektra stála protiimigračná PVV (Strana slobody) pod vedením Geerta Wildersa, dlhoročného lídra a zakladateľa strany.

Výsledok volieb

Až do volebného dňa nebola žiadna strana v prieskumoch jasným favoritom, hoci PVV dokázala v záverečnom špurte získať veľký náskok. Podiel nerozhodnutých voličov zostal až do samého konca nezvyčajne vysoký.

Počet získaných hlasov prevyšujúcich očakávania, ktoré dostala PVV, spôsobil v Holandsku šok. S viac ako 23 % hlasov (37 z celkového počtu 150 kresiel) sa tak stala jednoznačne najväčšou parlamentnou stranou. Presun k populistickým stranám ilustruje nespokojnosť Holanďanov s tradičnými politikmi a politickou zodpovednosťou vlády.

Naopak, na kapitálových trhoch nedošlo takmer k žiadnej reakcii. Holandská politická scéna je vo svojej podstate roztrieštená a hoci PVV má jednu z najväčších parlamentných strán v krajine, pri zostavovaní vlády musí urobiť kompromisy, aby dokázala vytvoriť väčšinovú vládu.

Zatiaľ čo ľavá časť spektra je stále dosť roztrieštená, voliči pravice sa v porovnaní s rokom 2021 rozhodli jasnejšie a vyberali si medzi menším počtom strán. Najviac z toho vyťažila PVV. Vo všeobecnosti je však politické prostredie v Holandsku po voľbách menej roztrieštené.

Možné varianty vlády

Bezprostredne po voľbách sa za najpravdepodobnejšiu považovala koalícia medzi PVV a dvoma viac stredopravými stranami VVD (Liberáli) a NSC (Nová spoločenská zmluva), ako aj farmárskou stranou BBB.

V priebehu niekoľkých dní však VVD vylúčila účasť vo vláde po tom, ako klesla z prvého na tretie miesto. To znamená, že na pravej strane spektra by bola možná len menšinová vláda. Keďže aliancia Zelených a Strany práce by pre veľké rozdiely nikdy nebola súčasťou vlády s Wildersom, takáto menšinová vláda je v súčasnosti najpravdepodobnejšou možnosťou.

Predposledná menšinová vláda

Prvý kabinet Marka Rutteho bol tiež menšinovou vládou, ktorú tvorili pravicovo-liberálna VVD a CDA, tolerovaná PVV. Spolu s PVV mala táto koalícia 76 zo 150 kresiel v druhej komore holandského parlamentu.

Dňa 23. apríla 2012 sa táto spolupráca skončila v dôsledku sporu o rozpočtových škrtoch v dôsledku krízy v eurozóne. Tieto rozpočtové rokovania PVV nepodporila, v dôsledku čoho menšinová vláda nezískala väčšinu na ďalšie rokovania.

Úsporné plány boli schválené o tri dni neskôr s pomocou opozičných strán D66, GroenLinks a ChristenUnie.

V následných nových voľbách mnohí voliči prešli od PVV k VVD, čo znamenalo, že Geert Wilders bol na čas odsunutý na vedľajšiu koľaj. So súčasným výsledkom sa úlohy pravdepodobne vymenili, pričom Geert Wilders je v pozícii Marka Rutteho z roku 2010.

Geert Wilders ako predseda vlády

Je otázne, či je Geert Wilders ako osoba životaschopný ako premiér, nehovoriac o tom, či chce skutočne prevziať túto úlohu. Už viac ako desať rokov má osobnú ochranu, jeho adresa je tajná a jeho kancelária v budove parlamentu je veľmi dobre zabezpečená kvôli vážnym vyhrážkam smrťou. Svojej parlamentnej strane vládne železnou päsťou a nového lídra strany PVV nie je ľahké nájsť. Vo všeobecnosti v jeho vlastných radoch panujú pochybnosti o dostatočnom personálnom obsadení kabinetu.

Prvé kroky na ceste k novej vláde

Ďalším krokom je, aby parlament vymenoval jedného alebo viacerých „informátorov". Ich úlohou je zistiť, ktoré strany by boli ochotné uzavrieť koaličnú dohodu. Ich úloha sa môže rozšíriť aj na samotné koaličné rokovania - to však môže byť tiež úlohou iného informátora.

Vo všeobecnosti môžu rokovania okolo novej koalície trvať dlho - naposledy to bolo 299 dní. Priemerný čas na zostavenie vlády v Holandsku je približne 140 dní.

Pôvodne bol za kandidáta na informátora navrhnutý Gom van Strien, poslanec parlamentu za PVV. Avšak pre podozrenia z podvodu odstúpil ešte pred nástupom do funkcie. Nový informátor, ktorý má preskúmať možnosti budúcej koalície, je členom Strany práce a bývalým ministrom.

Ako však už bolo spomenuté, Strana práce sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude podieľať na vláde s Geertom Wildersom. To svedčí o ťažkostiach, ktoré má PVV pri hľadaní dostatočného počtu schopných pracovníkov vo vlastných radoch.

Dôsledky hospodárskej politiky

Z hľadiska hospodárskej politiky je ešte príliš skoro predpovedať dôsledky takejto vlády. Je potrebné spomenúť, že PVV sa považuje za euroskeptickú stranu. V prieskumoch verejnej mienky, napríklad v prieskumoch Európskej komisie, však holandskí občania v drvivej väčšine podporujú Európsku úniu a euro. Je nepravdepodobné, že by sa Geertovi Wildersovi podarilo vyhrať nad potenciálnymi vládnymi partnermi v tejto problematike.

Strana slobody tiež presadzuje populistickú hospodársku politiku s jasnou snahou o vyššie sociálne výdavky. Aj v tomto ohľade ich budú potenciálni koaliční partneri pravdepodobne mierniť vzhľadom na holandskú tradíciu zdravej rozpočtovej politiky.

Je tiež isté, že verejné financie Holandska sú v zdravom stave, pričom dlh predstavuje len 50 % HDP. Ako už bolo uvedené, výnosy holandských štátnych dlhopisov sú stabilné aj napriek prekvapivému výsledku volieb.

Originálny zdroj informácie: Surprise result in the Dutch elections - Erste Asset Management (erste-am.com)