Autor: APA FINANCE / ERSTE AM COMMUNICATIONS | 6 min. čítania

Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose sa v polovici januára  zišlo takmer tritisíc vysokopostavených predstaviteľov z oblasti politiky, obchodu a vedy, aby na päťdňovej konferencii vo švajčiarskom alpskom stredisku diskutovali o globálnych trendoch a rizikách.

Jednou z kľúčových tém bola geopolitická situácia, najmä vojna na Ukrajine a vojna medzi Izraelom a radikálnou islamskou organizáciou Hamas, rokovaniam ale dominovali aj obavy z umelej inteligencie, klimatickej krízy, hospodárske trendy a vývoj úrokových sadzieb.

Podľa správy o globálnych rizikách, ktorú zverejnil samotný WEF, je klimatická kríza v súčasnosti najväčším rizikom, ktoré trápi odborníkov. V prieskume 66 % expertov oslovených na účely správy považuje za najväčšiu globálnu hrozbu v roku 2024 extrémny vývoj počasia, za ktorým nasledujú dezinformácie vyvolané umelou inteligenciou (53 %) a rozdelenie spoločnosti (46 %).

Poznámka: Prognózy a minulé výsledky nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcich výsledkov.

Grafy: Svetové ekonomické fórum v Davose

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Davose tiež zdôraznila význam klimatickej transformácie a poznamenala, že sa dosiahol značný pokrok v odpojení európskeho energetického systému od dodávok ruského plynu. V roku 2024 sa prvýkrát bude viac energie získavať z veternej energie a fotovoltaiky ako z Ruska, uviedla von der Leyenová v Davose. Poukázala tiež na to, že podľa najnovších údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) dosiahol rast kapacity obnoviteľných zdrojov energie v EÚ v roku 2023 ďalšiu rekordnú úroveň. Zároveň sa zvýšila účinnosť spotreby energie o takmer 5 %.

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová: Európa sa musí pustiť do práce na AI

Predsedníčka Európskej komisie vyzvala Európu, aby urýchlila pokrok a vývoj umelej inteligencie (AI). „Európa sa musí pustiť do práce,“ povedala. So správnymi investíciami by EÚ mohla „pripraviť pôdu pre zodpovedné využívanie AI“, uviedla.

Budúca konkurencieschopnosť európskych spoločností závisí od toho, ako rýchlo budú využívať AI vo svojej každodennej činnosti. „AI môže zvýšiť produktivitu nevídaným tempom,“ zdôraznila von der Leyenová. EÚ preto musí využívať dostupné priemyselné údaje na vývoj vlastných modelov AI a „byť lídrom v oblasti priemyselnej AI“.

Komisia chce podporiť startupy v oblasti AI a poskytnúť európskym spoločnostiam prístup k superpočítačom, aby mohli trénovať modely s veľkým objemom údajov, pričom sa má zaviesť celosvetovo jedinečný právny rámec na reguláciu používania umelej inteligencie v EÚ. V decembri sa zákonodarcovia EÚ dohodli na nariadení, ktoré okrem iného vyžaduje, aby vývojári jasne označovali texty, zvuky a obrázky generované umelou inteligenciou.

Obrovské výhody umelej inteligencie podľa šéfa OpenAI

Šéf spoločnosti OpenAI, ktorá vyvíja ChatGPT, Sam Altman, chápe obavy mnohých ľudí z umelej inteligencie. „Táto technológia je jednoznačne veľmi vplyvná a my nevieme s istotou povedať, čo presne sa stane,“ povedal Altman na Svetovom ekonomickom fóre. „Myslím si, že by bolo veľmi zlé, keby ľudia neboli opatrní a nevedeli, čo je v stávke. Takže si myslím, že je dobré, že ľudia sú nervózni.“

Nervozita je cítiť aj v samotnej spoločnosti OpenAI. Altman je však presvedčený, že prínosy umelej inteligencie sú také obrovské, že ju treba ďalej rozvíjať. Vývojári sú zodpovední za to, aby bola technológia bezpečná, so sociálnym a politickým prínosom a aby zakomponovali aj ochranné prvky. Altman sa domnieva, že súčasné aplikácie generatívnej AI dosiahli svoje hranice. „Budeme musieť vymýšľať nové veci,“ povedal. Altman opísal umelú inteligenciu ako „systém, ktorý má niekedy pravdu, niekedy je kreatívny, ale často sa úplne mýli“.

Čína sa uchádza o spoluprácu a investičných partnerov

Kľúčovou témou bola aj úloha Číny vo svete. Čínsky premiér Li Čchiang v Davose vyzval na medzinárodnú spoluprácu a predstavil svoju krajinu ako hnaciu silu globálneho hospodárskeho rastu. Li je najvyššie postaveným vládnym predstaviteľom Číny, ktorý navštívil Davos od roku 2017, keď sa WEF zúčastnil prezident Si Ťin-pching.

Šéf vlády zdôraznil potrebu odstrániť prekážky spolupráce a dôležitosť zachovania „stabilného a plynulého chodu“ dodávateľských reťazcov. Čínska ekonomika dosahuje stabilný pokrok a bude naďalej hnacou silou svetového hospodárstva, uviedol.

Li poukázal na to, že rast čínskeho HDP v minulom roku dosiahol 5,2 %, čím prekročil oficiálny cieľ približne 5 % a dokázal, že dlhodobý trend rastu nie je prerušený. Priemyselný sektor v Číne sa vlani dostal pod tlak v dôsledku oslabenia dopytu po pandémii a realitnej kríze.

Čína je naďalej „pevne rozhodnutá“ otvoriť svoje hospodárstvo, zdôraznil Li, ktorý sa prihováral zahraničným investorom a prisľúbil zlepšenie prostredia pre zahraničné spoločnosti. „Rozhodnutie investovať na čínskom trhu nie je riziko, ale príležitosť,“ povedal.

Na prelome rokov Peking varoval pred zvratom globalizácie a dokonca pred obchodnou vojnou. Tento apel Pekingu bol reakciou na vyhlásenie podpredsedníčky MMF Gity Gopinathovej, ktorá v decembri varovala pred rozdelením svetovej ekonomiky na dva bloky. Podľa tohto scenára by si USA a Európa medzi sebou rozdelili predovšetkým obchod v západnom svete, zatiaľ čo na východe by sa vytvoril protipól pozostávajúci z Číny a Ruska. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) by takéto vytvorenie bloku mohlo znížiť globálne HDP o 2,5 až 7 %.

Blinken chce posilniť spoluprácu s Čínou

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa chce tento rok usilovať aj o užšie politické kontakty s Čínou. Osobné rozhovory medzi vrcholnými politikmi sú nenahraditeľné, najmä pokiaľ ide o Čínu, povedal Blinken na Svetovom ekonomickom fóre. A viem si predstaviť, že v nadchádzajúcom roku ich budete vidieť viac.

Podľa neho nepôjde len o stabilizáciu vzťahov a veľmi priamu komunikáciu o rozdieloch, aby sa predišlo nedorozumeniam. Pôjde aj o to, „aby sme zistili, či napriek týmto rozdielom, napriek intenzívnej konkurencii existujú aj oblasti, v ktorých je väčšia spolupráca v našom spoločnom záujme“.

Predstavitelia ECB vidia infláciu na dobrej ceste, ale chcú počkať na ďalšie údaje

Ďalšou dominantnou témou v Davose bola otázka, kedy spomalenie inflácie umožní centrálnym bankám opäť znížiť úrokové sadzby. Podľa názoru prezidentky ECB Christine Lagardeovej je centrálna banka na dobrej ceste k tomu, aby sa inflácia v eurozóne vrátila na úroveň dvoch percent. Je presvedčená, že ECB tento strednodobý cieľ dosiahne, uviedla Lagardeová v rozhovore pre televíziu Bloomberg.

„Sme na správnej ceste, smerujeme k dvom percentám,“ povedala. Víťazstvo však zatiaľ vyhlásiť nechcela. ECB dostane údaje o mzdách v jednotlivých krajinách koncom jari. Tieto údaje poskytnú ECB dobrú predstavu o tom, ako sa bude vyvíjať inflácia.

Aj ďalší predstavitelia ECB zdôraznili neistotu v súvislosti s infláciou, ako aj s očakávanými údajmi. Francois Villeroy de Galhau, guvernér francúzskej centrálnej banky, v Davose povedal, že ECB pravdepodobne tento rok opäť zníži kľúčové sadzby. „Musíme si počkať, ako dopadnú údaje,“ povedal prezident nemeckej Bundesbanky Joachim Nagel. Centrálni bankári pozorne sledujú aj nadchádzajúce voľby v USA. Tento rok by voľby mohli možno rozhodnúť o vývoji finančných trhov, povedal Nagel na okraj fóra počas panelovej diskusie ntv.

Originálny zdroj informácie: Davos 2024: Climate Crisis, AI, geopolitics and interest rates were key topics - Erste Asset Management (erste-am.com)