V každom prípade sa ekonomike USA naďalej darí a trh práce sa zatiaľ výrazne neoslabil. Trh to už do veľkej miery ocenil - očakávania zníženia úrokových sadzieb na budúci rok v dôsledku volieb výrazne poklesli. Napriek tomu podľa Permosera existuje aj priestor na potenciálne sklamanie: „Obdobie znižovania úrokových sadzieb v USA by sa mohlo čoskoro skončiť, čo by mohlo priniesť sklamanie.“

„Trumponomika“ by mohla vytvoriť volatilnejšie prostredie

Druhá strana „Trumponomiky“ - ekonomické plány Donalda Trumpa - sa zameriava na zvýšenie ciel a protekcionizmus. Trump oznámil dovozné clá na čínsky tovar až do výšky 60 % a krátkodobé zavedenie sankčných ciel vo výške 25 % na všetok tovar z Mexika a Kanady. Ak by sa tieto plány uviedli do praxe, mohli by spustiť špirálu dovozných ciel aj v Európe a Číne. To by zdražilo tovar, ovplyvnilo vývoz, a tým by sa zabrzdilo globálne hospodárstvo. „Musíme preto očakávať vyššiu volatilitu na trhoch v dôsledku Trumponomiky,“ hovorí Permoser.

Vo všeobecnosti Permoser vidí riziká spojené s Trumpovým nedávnym prezidentstvom v súčasnosti len okrajovo ocenené na trhu. Index VIX, ktorý meria volatilitu a neistotu na americkom akciovom trhu, je v súčasnosti pod svojím dlhodobým priemerom. Mottom pre rok 2025 je preto oveľa väčšia opatrnosť a „bezpečná jazda“.

Európske hospodárstvo na križovatke

Ohlásené obchodné obmedzenia by boli ďalšou ranou pre už aj tak slabnúce európske hospodárstvo. Ako ukazujú najnovšie hospodárske údaje, rast hlavných európskych ekonomík, ako sú Francúzsko a Nemecko, je naďalej slabý. Vyššie clá by boli veľkou záťažou pre vývoz a ďalej by brzdili hospodárske oživenie v Európe.

„Neistota spojená s Trumpovou politikou je v Európe problémom,“ zhrnul Permoser. Ekonomické údaje však postupne dosahujú dno. Európska centrálna banka iniciovala obrat v otázke úrokových sadzieb a jednoznačne sa odkláňa od jastrabieho postoja. Inflácia tiež klesá smerom k cieľu centrálnej banky, čo ponúka priestor pre ďalšie znižovanie úrokových sadzieb zo strany ECB. „Klesajúce úrokové sadzby by mali pomôcť európskej ekonomike na jej ceste,“ hovorí Permoser. Okrem toho po poklese inflácie rastú reálne mzdy, čo by malo podporiť spotrebu.

V Nemecku je situácia po páde vlády „semaforovej koalície“ trochu nejasná. Tamojší rozpočtový rámec však tiež ponúka priestor pre opatrenia na podporu hospodárstva. „Jedným zo sporných bodov bude to, ako budúca vláda v Nemecku využije tento priestor na podporné opatrenia,“ vysvetľuje Permoser, ktorý sa už teraz pozerá na nadchádzajúce parlamentné voľby v Nemecku.

Vyčerpala sa technologická rallye?

AI: v roku 2024 tieto dve písmená opäť vyvolali nielen veľkú predstavivosť, ale aj generovali veľkú časť ziskov na akciovom trhu. Aj keď máme na mysli „veľkolepú sedmičku“, t. j. technologické spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, Facebook, Microsoft, Nvidia a Tesla, viac ako 50 % tohtoročných ziskov si pripísali akcie dôležitého hráča v oblasti umelej inteligencie- čipového giganta Nvidia. Trh je teda v technologickom sektore veľmi koncentrovaný.

„Nemyslíme si, že tento vývoj bude pokračovať - aj keď, úprimne povedané, taká bola naša prognóza už vlani,“ priznáva Permoser. Na jednej strane sa očakávania ziskov v technologickom segmente postupne vyrovnávajú. Na druhej strane v súčasnosti dochádza k pozastaveniu vývoja umelej inteligencie. Obchodný model, ktorý by umožnil dlhodobo udržateľnú monetizáciu umelej inteligencie, sa ešte nenašiel. Výkonnosť v technologickom sektore by sa preto mala čoraz viac zbližovať, pričom podporou by mala byť aj očakávaná Trumpova deregulačná politika. Vyššie clá alebo prípadná obchodná vojna by však vytvorili opačný scenár: „Technologické spoločnosti z toho pravdepodobne nebudú mať prospech.“

Čo sa stane s „udržateľnosťou“ za Trumpa?

Jedným z porazených vo voľbách v USA boli akcie v sektore obnoviteľných zdrojov energie a environmentálnych technológií. Pozornosť sa tu sústreďuje na zákon o znižovaní inflácie, jeden z ústredných zákonov za vlády čoskoro bývalého prezidenta Joea Bidena. Uvedený zákon viedol k investovaniu veľkého množstva peňazí do tém udržateľnosti, ako sú napríklad obnoviteľné zdroje energie. Podstatou veci však je, že približne 90 % pracovných miest súvisiacich so zelenou energiou, ktoré vznikli vďaka tomuto zákonu, sa nachádza v republikánskych štátoch. Okrem toho veľká časť finančných prostriedkov uvoľnených na základe tohto zákona už bola buď vyčerpaná, alebo vyčlenená na čerpanie. „Z nášho pohľadu existuje len obmedzený priestor na úplné zrušenie zákona,“ hovorí Permoser.