Autor: Gerhard Winzer | 5 min. čítania

Centrálne banky v poslednom čase naznačili tendenciu znižovať kľúčové úrokové sadzby, pričom niektoré ukazovatele založené na prieskumoch naznačujú pokračujúci dobrý reálny hospodársky rast na globálnej úrovni. Objavujú sa aj náznaky zlepšenia v oblastiach, ktoré predtým dosahovali slabé výsledky na sektorovej (priemyselná výroba) a regionálnej (eurozóna) úrovni.

Upozornenie: Prognózy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti.

Tendencia k znižovaniu sadzieb

USA a eurozóna sa priblížili k zníženiu kľúčových úrokových sadzieb - aspoň tak to naznačovali početné prejavy popredných centrálnych bankárov z FED-u a Európskej centrálnej banky. V USA vystúpil predseda FED-u Jerome Powell so svojím polročným prejavom v americkom Kongrese. Vo všeobecnej rovine zopakoval dve riziká politiky úrokových sadzieb: príliš skoré alebo príliš veľké zníženie sadzieb by mohlo vyvolať druhú vlnu inflácie a ďalšie zvyšovanie sadzieb; príliš neskoré alebo príliš malé zníženie úrokových sadzieb by mohlo nadmerne oslabiť hospodársku aktivitu, t. j. vyvolať recesiu.

Powell naznačil menej reštriktívnu menovú politiku

Kľúčové posolstvá sa však netýkali ani tak boja proti inflácii, ako skôr prejavu tendencie k znižovaniu sadzieb. Po prvé, Powell v prejave nevyjadril osobitné znepokojenie nad zrýchlením medzimesačnej inflácie za január (deflátor výdavkov na osobnú spotrebu, jadrová miera: 0,4 % p. a.). Hovoril skôr o plošnom poklese inflácie tovarov aj služieb.

Po druhé, Powell poukázal na to, že v prípade, ak členovia FED-u získajú dôveru v trvalý pokles inflácie, bolo by pravdepodobne vhodné v určitom okamihu tohto roka obmedziť reštriktívnu politiku.

Po tretie, toto rozhodnutie by si nevyžadovalo zlepšenie údajov, len potvrdenie nedávneho vývoja. A napokon bol ešte konkrétnejší, pokiaľ ide o načasovanie, keď tvrdil, že FED nie je od tohto momentu ďaleko.

Nedostatočná dôvera ECB

V marci sa v eurozóne uskutočnilo zasadnutie Európskej centrálnej banky. Prezidentka ECB Christine Lagardeová uviedla, že Rada guvernérov ECB nezačala diskutovať o znížení kľúčovej úrokovej sadzby, ale začala sa zaoberať myšlienkou uvoľnenia reštriktívneho nastavenia menovej politiky. Inflácia zaznamenala značný pokrok smerom k inflačnému cieľu (2 %), aj keď tento cieľ ešte nebol dosiahnutý (rýchly odhad spotrebiteľských cien vo februári: 2,6 % p. a.).

Lagardeová tiež vysvetlila, že zatiaľ čo v apríli bude k dispozícii len málo informácií, oveľa viac ich bude k dispozícii v júni. To otvorilo dvere pre možnosť zníženia kľúčovej úrokovej sadzby v júni. Podľa Lagardeovej sa ECB zameriava na vývoj miezd („silný“ rast miezd na zamestnanca vo štvrtom štvrťroku 2023: +4,6 %) a ziskov (jednotkové zisky: +2,8 % p. a.). Podľa Lagardeovej to bolo spôsobené tým, že stále pretrvávajú obavy z domácej inflácie („príliš vysoká“), ktorú do veľkej miery ťahá sektor služieb (spotrebiteľské ceny vo februári: +3,9 % p. a.). Je to pochopiteľné, keďže rast miezd na zamestnanca na úrovni 3% by bol zlučiteľný s inflačným cieľom 2 % len v prípade, ak by rast produktivity vzrástol na 1 % (štvrtý štvrťrok: mínus 1,1 % p.a.).

Žiadny cyklus znižovania sadzieb

Zníženie kľúčovej úrokovej sadzby však ešte neznamená cyklus znižovania úrokových sadzieb. Stále totiž existuje neistota, nakoľko je súčasná úroveň úrokových sadzieb skutočne reštriktívna, t. j. tlmiaca rast a infláciu. Pokiaľ sa ekonomikám USA a eurozóny podarí vyhnúť recesii, k rýchlemu znižovaniu kľúčových úrokových sadzieb pravdepodobne nedôjde. Namiesto toho budú centrálne banky postupovať opatrne.

Trh v súčasnosti očakáva, že do konca roka 2025 bude kľúčová úroková sadzba v USA na úrovni 3,75 % (v prípade USA ide o tzv. sadzbu Fed funds), zatiaľ čo v eurozóne je to 2,25%.  Argumenty naznačujúce, že sa nevrátime do prostredia spred pandémie, sú čoraz hlasnejšie. Politika nulových a záporných úrokových sadzieb je s najväčšou pravdepodobnosťou skutočne minulosťou. Ak za hrubé kritérium dlhodobej kľúčovej úrokovej sadzby vezmeme nominálny hospodársky rast, dostaneme sa k hodnote 4 % pre USA (2 % reálny rast plus 2 % inflácia) a 3 % pre eurozónu (1 % rast plus 2 % inflácia).

Rastúce ukazovatele

Z hľadiska hospodárskej aktivity stojí za zmienku ďalší nárast indexu nákupných manažérov (PMI) za mesiac február. Celkový údaj na úrovni 52,1 poukazuje na trend rastu svetového hospodárstva na úrovni približne 2,5 % (anualizovane na štvrťročnej báze). V minulom roku však bolo zloženie rastu veľmi rôznorodé.

V tejto súvislosti treba spomenúť najmä robustnosť v USA, zatiaľ čo v iných regiónoch a krajinách (Európa) vyspelých ekonomík došlo k stagnácii. K rastu prispel aj sektor služieb, pričom priemyselná výroba stagnovala. Report nákupných manažérov teraz naznačuje možné zníženie regionálnych a odvetvových rozdielov.

Možné zníženie nerovnosti

Hoci index nákupných manažérov v eurozóne je stále na vlažnej úrovni (49,2), je už ďaleko od svojho predchádzajúceho minima (október 2023: 46,5). Rastúci trend poskytuje náznak, že fáza stagnácie, ktorá pretrváva od štvrtého štvrťroka 2022, by mohla byť prekonaná. Prekročenie hranice 50, ktorá (teoreticky) znamená hospodársky rast, by bolo dôležitým signálom.

Z hľadiska sektorov stojí za zmienku, že index nákupných manažérov pre výrobný sektor (50,3 / +0,3 bodu) vzrástol výraznejšie ako index pre sektor služieb (52,4 / +0,1 bodu). Signál na vymanenie sa z bočného pohybu vo výrobnom sektore (ktorý v oblasti OECD trvá od konca roka 2021) však zostáva slabý.

Priaznivé prostredie vs. varovné signály

Súčasné prostredie je priaznivé pre rizikové triedy aktív, ako sú akcie:

·         Dobrý globálny rast

·         Klesajúca inflácia

·         Signály naznačujúce zníženie kľúčových úverových sadzieb

·         Možné zlepšenie rastu v eurozóne a vo výrobnom sektore

Ak to znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, je to najmä preto, že rôzne oceňovacie ukazovatele (pomer ceny k zisku, spready na dlhových nástrojoch) sú už teraz „drahé“. To znamená, že trhové ceny už odrážajú priaznivý scenár. Riziká, ktoré načrtol Powell (príliš skoré zníženie úrokových sadzieb vs. príliš neskoré), by mohli pretrvávať. Dôvodom je skutočnosť, že príliš skoré a príliš prudké zníženie sadzieb by mohlo nielen vyvolať druhú vlnu inflácie, ale aj spôsobiť príliš prudký rast cien aktív.

Upozornenie: Investovanie do cenných papierov so sebou prináša riziká, ako aj príležitosti. Prognózy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/interest-rate-cuts-and-economic-growth-a-favourable-environment-for-the-markets/