Autor: Michael Schmidt| 6 min. čítania

 

Článok hosťa Michaela Schmidta, člena Poradného výboru pre udržateľné financovanie nemeckej spolkovej vlády a výkonného riaditeľa Skupiny pre zelené a udržateľné financovanie v Nemecku

 

Udržateľné financovanie nie je stav, ale dynamický proces. Je to cesta, ktorej cieľom je, aby sa finančný systém ako celok stal udržateľným a zároveň umožnil financovanie sociálno-ekologickej transformácie.

Ako sa začalo udržateľné financovanie? Akú úlohu zohrávajú rôzne iniciatívy s mnohými skratkami? Čo tieto iniciatívy dosiahli? Ako by sa mali udržateľné financie ďalej rozvíjať?

 

Dohoda o ochrane klímy ako štartovací signál

Cesta za udržateľným financovaním sa začala v roku 2015. Samozrejme, udržateľnosť vo finančnom sektore existovala oveľa skôr. Ale spúšťačom používania pojmu „udržateľné financie“, regulácie a vzniku trhových iniciatív boli dve hlavné globálne dohody svetového spoločenstva v tom čase: Ciele udržateľného rozvoja (SDGs) a Parížska dohoda o klíme.

Tieto dva súbory cieľov poukazujú na význam udržateľných financií v širšom kontexte globálnych výziev. Medzi ne prirodzene patrí zmena klímy, nekontrolovaný rast populácie pri obmedzených zdrojoch (kľúčové slovo: planetárne hranice) a v neposlednom rade revolučné technologické zmeny (kľúčové slovo: digitalizácia).

Výzvy, ktoré sú komplexné a zároveň si vyžadujú naliehavé opatrenia - čo je náročná kombinácia. Riešenie zložitosti si vyžaduje súčinnosť čo najväčšieho počtu hľadísk orientovanú na riešenie. Prístupy viacerých zainteresovaných stranách sú metódou, ktorú si na tento účel možno zvoliť. Sú však prácne a vyžadujú si čas. Podľa názoru mnohých výskumníkov v oblasti klímy však tento čas nemáme, pokiaľ ide o ochranu klímy. Zdá sa, že na obmedzenie globálneho otepľovania a jeho ničivých dôsledkov pre ľudí sú potrebné rozhodné a rýchle opatrenia. Rýchle výsledky sa však najlepšie dosiahnu, keď sa na hľadanie riešení sústredí malý, dobre koordinovaný tím. To je dilema medzi zložitosťou a rýchlosťou aj v prípade rôznych iniciatív.

 

Vznikajú rôzne iniciatívy

Po roku 2015 vzniklo množstvo iniciatív zameraných na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy. V tomto období vznikli TCFD - Pracovná skupina pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou a viaceré globálne siete pre udržateľné financovanie, z ktorých mnohé vznikli na podnet desaťročia starých inštitúcií OSN, ako sú UNDP, UNEP FI a staršie iniciatívy v oblasti udržateľnosti, ako sú PRI a UN Global Compact. Medzi nové iniciatívy patria najmä rôzne aliancie „Net Zero“, ktoré sa na konferencii COP 26 v roku 2021 spojili pod hlavičkou GFANZ (Glasgow Financial Alliance for Net Zero). Okrem toho NGFS - Sieť pre ekologizáciu finančného systému je vplyvnou medzinárodnou platformou centrálnych bánk a orgánov dohľadu, ktorých analýzy, najmä v oblasti klimatických scenárov, sa zapracúvajú do konkrétnej činnosti dohľadu ako osvedčené postupy, a majú tak vplyv na stratégiu a riadenie rizík finančných inštitúcií.

Po zriadení „Skupiny expertov na vysokej úrovni pre udržateľné financie“ (HLEG) začiatkom roka 2017 sa Komisia EÚ začala venovať finančnému sektoru s cieľom využiť ho ako páku na dosiahnutie klimatických cieľov a cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom regulačných opatrení, pričom uznáva jeho alokačnú a multiplikačnú funkciu.

Odporúčania záverečnej správy skupiny HLEG prijala Komisia EÚ do svojho desaťbodového „Akčného plánu: Financovanie udržateľného rastu“, ktorý dodnes tvorí východisko pre regulačné práce v oblasti udržateľného financovania, vrátane najmä Nariadenia o taxonómii, Nariadenia o zverejňovaní informácií a smerníc CSRD a CSDDD. Regulačná iniciatíva EÚ vzbudila celosvetovú pozornosť a myšlienka taxonómie sa prakticky stala exportným hitom.

 

Pokrok, ale aj priestor na zlepšenie

Čo sa dosiahlo reguláciou a rôznymi trhovými iniciatívami? Podľa môjho názoru je jedným z hlavných úspechov to, že udržateľnosť sa dostala do mainstreamu. Dnes sa otázkami udržateľnosti zaoberajú všetci, takmer vo všetkých veľmi odlišných funkciách v spoločnostiach vo finančnom sektore, ako aj v reálnej ekonomike. To je veľká príležitosť: odborníci z rôznych odborov sa zaoberajú nielen implementáciou regulačných požiadaviek v oblasti svojej zodpovednosti, ale aj využitím udržateľnosti pre ďalší rozvoj stratégie, produktov a procesov.

Samotná regulácia však potrebuje zlepšenie - a rôzne perspektívy odborníkov z praxe k tomu môžu prispieť. Prístup Komisie EÚ sa javí ako komplikovaný, málo koherentný a zatiaľ pomerne obmedzený vo svojom zamýšľanom účinku. Bolo zavedených niekoľko súborov nariadení s malým priestorom na experimentovanie a rôzne regulačné nástroje, ktoré neboli a nie sú vždy časovo a obsahovo koherentné, ponechávajú otázky implementácie nezodpovedané a - na pozadí obáv z greenwashingu- spôsobujú neistotu.

Stále vidím aj výzvy pre účastníkov trhu vo finančnom sektore, najmä v oblasti „front office“ - stále chýba skutočný prienik tradičných funkcií, v oblasti podpory firemných zákazníkov v bankách, finančného poradenstva v oblasti cenných papierov, finančných analýz na kapitálovom trhu alebo riadenia portfólia.

 

Tri kľúčové body pre úspech udržateľného financovania

Ako by sa mali udržateľné financie vyvíjať, aby boli úspešné? Tu sú tri body pre politikov, regulačné orgány, orgány dohľadu aj účastníkov trhu:

1.     Zamerajte sa na celkový cieľ, a to zachovanie prosperity v prostredí a spoločnosti, v ktorej sa oplatí žiť. To znamená zamerať sa na klimatické ciele a ciele trvalo udržateľného rozvoja. Je dôležité zdôrazňovať cestu k týmto cieľom, t. j. podporovať transformáciu a zviditeľňovať ju. Na to sú nevyhnutné ambiciózne transformačné plány s vysokou mierou transparentnosti. Opatrenia musia mať zodpovedajúci vplyv na reálne výrobky a výrobné procesy. „Dopad“ by sa mal stať zastrešujúcou filozofiou a mal by sa merať v kľúčových ukazovateľoch výkonnosti. Pozitívna vízia s jasným a spoľahlivým rámcom ako orientácia, ktorá umožňuje rozvinúť trhové sily, je rozhodujúcim základom v politike. Regulácia a dohľad musia zjednodušiť pravidlá a vytvoriť súdržnosť. Na tento účel by mali viac ako doteraz využívať aj štandardizáciu účastníkov trhu pre praktické detaily (napr. ISO).

2.    Odvaha k zmene: Štrukturálna zmena nemôže byť úspešná, ak sa považuje len za riziko alebo sa realizuje ako nepríjemné zmena na dodržiavanie predpisov. Predpokladom odvahy na zmenu je nielen vedomie zmysluplného cieľa, ale aj použiteľné znalosti. Kvalifikácia zamestnancov, ako aj riadiacich a kontrolných orgánov je preto nevyhnutná. Okrem toho by spoločnosti a finančný sektor mali zakotviť ciele udržateľnosti do svojej obchodnej stratégie a kľúčových funkcií a investovať do inovácií produktov a procesov. Štrukturálne zmeny by sa mali využiť ako príležitosť na myslenie „outside the box“, na diferenciáciu alebo jednoducho na prežitie.

3.    Tolerancia chýb: Spoločnosti a finančné inštitúcie by mali vytvoriť základ dôvery, ktorý by zároveň odpúšťal chyby. Chyby sa totiž nevyhnutne stávajú, čo by si mali vziať k srdcu aj orgány dohľadu. Tento základ dôvery sa vytvára prostredníctvom transparentnosti a dialógu, t. j. úprimnej transparentnosti a komunikácie o vlastných cieľoch a opatreniach, merania a prezentácie vlastných príspevkov k udržateľnosti, ako aj výmeny informácií so zainteresovanými stranami o tom, čo funguje a čo nie. Tým by sa mala aj diskusia o greenwashingu stať objektívnejšou.

 

Záver

Som presvedčený, že sa oplatí pracovať - najmä v rámci rôznych iniciatív v oblasti udržateľného financovania - na finančnom systéme, ktorý si osvojil a realizuje svoj „účel“ zodpovedne podporovať podniky a spotrebiteľov pri vyššie opísaných štrukturálnych zmenách prostredníctvom poradenstva, finančných a investičných riešení.

 

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/sustainable-finance-initiatives/