Autor: APA FINANCE / ERSTE AM COMMUNICATIONS | 6 min. čítania

Pri príležitosti 20. výročia rozšírenia EÚ, ktoré pripadá na 1. mája, oslavuje EÚ politický a hospodársky úspech. Vstup Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska bol doteraz najväčším rozšírením Európskej únie, pričom Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko sa pripojili neskôr.

Z politického hľadiska nastala pre bývalé krajiny Varšavskej zmluvy nová éra. Politické a inštitucionálne reformy potrebné na prijatie boli tiež míľnikom na ceste do Európy. Rozšírenie však bolo jednoznačným úspechom aj z hospodárskeho hľadiska, ako ukazujú nedávne analýzy Erste Group a viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (wiiw).

Nové členské krajiny sa hospodársky vyrovnali

Ak porovnáme HDP na obyvateľa, nové členské krajiny za posledných 20 rokov výrazne dobehli a v niektorých prípadoch dosiahli úroveň mnohých západných krajín. V správe wiiw sa uvádza, že Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a pobaltské štáty dosiahli obzvlášť výrazný nárast. Zatiaľ čo v roku 2004 dosahovali tieto krajiny hospodársku výkonnosť na úrovni 30 až 40 percent priemeru EÚ-15, Litva a Estónsko majú v súčasnosti HDP na obyvateľa na úrovni viac ako 80 percent starších členských krajín EÚ.

Podľa expertov Erste Group sa HDP na obyvateľa v Poľsku a Rumunsku od roku 2004 viac ako zdvojnásobilo. V roku 1990 sa poľské HDP na obyvateľa približne rovnalo HDP na obyvateľa v Južnej Afrike, Brazílii, Severnom Macedónsku a Turecku - v nasledujúcich rokoch však Poľsko všetky tieto ekonomiky predbehlo, uvádza wiiw. Podobne vysokú úroveň v súčasnosti vykazujú aj Česká republika a Slovinsko, hoci obe krajiny vychádzali z vyššej úrovne prosperity.

S cieľom lepšie posúdiť vplyv vstupu do EÚ odborníci Erste Group modelovali aj odhadovaný hospodársky vývoj niekoľkých členských štátov vo fiktívnom scenári, v ktorom by nevstúpili do EÚ, a porovnali ho so skutočným vývojom. Podľa výsledkov analýzy by najmä HDP na obyvateľa v Poľsku bolo dnes bez vstupu krajiny do EÚ výrazne nižšie. Česká republika, Maďarsko a Slovensko z toho profitovali menej, ale stále výrazne. Výhoda Slovinska zo vstupu do EÚ bola výrazne menšia.

Zahraničné investície boli hnacou silou rastu

Podľa ekonómov z wiiw ťažili krajiny zapojené do procesu rozširovania najmä z rozmachu priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré vyvolal vstup do EÚ. Vďaka inštitucionálnym reformám v nových členských krajinách a odstráneniu obchodných bariér medzi „novými“ a „starými“ krajinami EÚ sa do regiónu valili zahraničné investície s cieľom využiť lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu. V dôsledku toho sa krajiny strednej a východnej Európy stali dôležitými centrami medzinárodných výrobných sietí.

Podľa ekonómov však z rozšírenia výrazne profitovali aj „staré“ krajiny EÚ. Najmä pre Rakúsko a jeho podniky bolo rozšírenie EÚ úspešným príbehom. „Naša krajina profitovala z rozšírenia EÚ viac ako takmer všetky ostatné krajiny v Európskej únii,“ hovorí generálna tajomníčka WKÖ Mariana Kühnelová. Rakúsky vývoz do Maďarska, Slovinska, Českej republiky, Slovenska a Poľska sa od roku 2003 strojnásobil. Rakúsko sa tiež stalo „najlepším investorom v regióne“.

Ekonómovia očakávajú ďalší rast regiónu

Odborníci sa domnievajú, že v nadväznosti na hospodársky rozmach regiónu za posledných 20 rokov zostáva proces dobiehania v nových členských krajinách zachovaný. „Pre väčšinu krajín regiónu vyzerá tento rok oveľa lepšie ako minulý rok,“ hovorí zástupca riaditeľa wiiw Richard Grieveson, ktorý zhrnul jarnú prognózu inštitútu.

Na rok 2024 predpovedá wiiw pre členské krajiny EÚ v regióne strednej a východnej Európy priemerný rast 2,5 %, ktorý sa v roku 2025 zvýši na 3 %. Podľa ekonómov inštitútu wiiw sa v roku 2024 očakáva mimoriadne silný rast v Rumunsku (3,0 percenta) a Chorvátsku (2,9 percenta), keďže tamojšie hospodárstvo je okrem iného podporované prostriedkami z fondov NextGeneration EU na obnovu hospodárstva po pandémií Covid-19.

Podľa prognóz wiiw porastie Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko v tomto roku v priemere o 2,4 % a v roku 2025 o 3%, zatiaľ čo eurozóna bude v tomto roku pravdepodobne taktiež rásť. „Vzhľadom na rastúce reálne mzdy, predovšetkým v dôsledku prudkého poklesu inflácie, je hlavným pilierom rastu súkromná spotreba,“ vysvetľuje ekonómka wiiw Olga Pindyuk, hlavná autorka jarnej prognózy.

Krajiny potrebujú nové stratégie rastu

Po rozmachu v posledných 20 rokoch však mnohé nové členské krajiny čelia aj novým výzvam. Hoci ekonomiky regiónu dobehli úroveň EÚ, v samotných krajinách stále existujú výrazné regionálne rozdiely, konštatuje wiiw. Prosperita v hlavných mestách Rumunska, Poľska a Českej republiky dosahuje až jedenapol- až dvojnásobok úrovne priemeru EÚ, zatiaľ čo najchudobnejšie regióny týchto krajín sú len približne na polovici priemeru EÚ.

Čoraz naliehavejšia je aj zmena modelu rastu regiónov založeného na priamych zahraničných investíciách, zdôrazňuje wiiw a odporúča, aby krajiny v záujme modernej priemyselnej politiky zohrávali aktívnejšiu úlohu pri vytváraní sietí dôležitých aktérov v ekonomike vrátane súkromného sektora, akademických inštitúcií, kľúčových ministerstiev a agentúr pre hospodársky rozvoj. Po druhé, je dôležité zosúladiť priemyselnú politiku s pravidlami a predpismi EÚ a čo najlepšie využiť túto integráciu.

Okrem toho musia mladé členské krajiny EÚ prehodnotiť svoj prístup k podpore priamych zahraničných investícií, ak sa chcú posunúť zo svojej súčasnej úlohy „montážnych krajín“ v hodnotovom reťazci. Inštitucionálne zlepšenia a reformy musia ísť ruka v ruke s politickým úsilím, aby sa zabránilo korupčným praktikám a zásahom, ktoré deformujú trhy. Napokon sú potrebné aj štrukturálne zmeny vrátane komplexnej sociálnej „záchrannej siete“, aby sa zabezpečilo, že ľudia ani regióny nezostanú pozadu.

Ďalšou výzvou je migrácia na Západ, ktorá viedla k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých nových členských krajinách. Podľa prieskumov trpí nedostatkom pracovnej sily viac ako 30 % podnikov v poľskom výrobnom priemysle, v Slovinsku viac ako 25 % a na Slovensku a v Maďarsku 20 %. Preto bude potrebné, aby tieto krajiny zvýšili mieru zamestnanosti, podporili prisťahovalectvo a zakladanie rodín a minimalizovali emigráciu, konštatuje wiiw.

Potrebné sú aj ďalšie inštitucionálne reformy a prechod od fosílnych palív. Podľa expertov Erste Group prechod na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami a digitálna transformácia otvoria novým krajinám EÚ ďalšie možnosti rastu. Krajinám pomáha aj stratégia spravodlivého prechodu EÚ, ktorej cieľom je zmierniť negatívne ekonomické dôsledky zmeny. Taktiež je tu aj silná podpora z inštitúcií EÚ pre proces digitalizácie.

Rozširovanie pokračuje

Projekt rozširovania sa však nekončí: medzi potenciálnych kandidátov patria štáty západného Balkánu: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora a Srbsko. „Týchto šesť krajín je chýbajúcimi kúskami európskej mozaiky, bez nich nie je EÚ úplná,“ povedal rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg pri príležitosti výročia rozšírenia. Za kandidátske krajiny sa považujú aj Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.

Experti wiiw to považujú za príležitosť aj riziko. Na jednej strane by novointegrované krajiny mali výraznú výhodu v nákladoch na pracovnú silu, čo by mohlo ovplyvniť súčasné silné postavenie krajín strednej a východnej Európy ako montážnych podnikov v hodnotových reťazcoch EÚ. Na druhej strane by práve tento šok mohol podľa analýzy podnietiť tieto krajiny k zlepšeniu ich pozícií v hodnotových reťazcoch.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/20th-anniversary-of-the-2004-eu-enlargement-the-success-story-continues/