Autor: Philipp Marchhart | 5 min. čítania

Rozhovor s Robertom Pröllom, poľnohospodárom a strážcom Národného parku Kalkalpen (Národný park Vápencové Alpy).

Lesný ekosystém je nielen dôležitým zásobníkom uhlíka, ale aj životným priestorom pre rôzne rastliny a živočíchy. V tomto rozhovore Robert Pröll, farmár, strážca národného parku a rečník na tohtoročnej konferencii o udržateľnosti, vysvetľuje, prečo musíme v boji proti klimatickej kríze chrániť „zázrak lesa“ viac ako kedykoľvek predtým.

Vaša prezentácia na konferencii o udržateľnosti má názov „Wunderwald“, teda zázračný les. Čo vás na lesnom ekosystéme fascinuje?

Robert Pröll: Najviac ma fascinuje, že v lesnom ekosystéme sa nič nevyhadzuje. Všetko sa tam znovu využíva, či už je to mŕtve drevo na zemi, ktoré uskladňuje vodu, alebo spadnutý strom, na ktorom rastú nové stromy a dávajú tak nový život. Všetko beží v samoregulačnom cykle. Les pre nás vytvára úžasnú klímu. Myslím, že to pozná každý: aké chladné a príjemné podnebie je hneď po vstupe do lesa, zatiaľ čo vonku je príroda prehriata.

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste svojou prácou v národnom parku učili ľudí, ako správne zaobchádzať s našimi lesmi?

Je pre mňa dôležité, aby sme sa opäť naučili viac si vážiť naše lesy a prírodu všeobecne. Len tí, ktorí si vážia svoje životné prostredie, ho budú chrániť. Ako lesník v národnom parku môžem ľuďom na našich exkurziách vysvetľovať svoje ekologické záujmy. Pritom sú pre mňa dôležité najmä deti. Kto sa ako dieťa naučí, aké cenné a dôležité je šetrné zaobchádzanie s prírodou, nezabudne na to ani ako dospelý. Pre mňa sú deti milujúce prírodu ochrancami prírody budúcnosti.

Práca v národnom parku je, samozrejme, len jednou časťou môjho každodenného života. Väčšinu času trávim vedením svojej malej ekologickej farmy. Tu je pre mňa dôležité ísť nad rámec konceptu ekologického poľnohospodárstva. Vždy som bol presvedčený, že naše konanie musí byť v súlade so životným prostredím a prírodou.

O Robertovi

Robert Pröll je strojný inžinier, environmentálny technik, európsky energetický manažér, kvalifikovaný poľnohospodársky pracovník, strážca národného parku a hornorakúskej prírody. Okrem toho vedie veľmi ekologicky zamerané malé hospodárstvo so starým plemenom hospodárskych zvierat v Hornom Rakúsku.

Klimatická kríza je všadeprítomná. Ako nám môže les pomôcť vyrovnať sa s jej dôsledkami?

Les je nesmierne dôležitým zásobníkom uhlíka, ktorý rozkladá a ukladá CO2, a preto môže zmierniť skleníkový efekt. Mnohí z nás si les predstavujú len ako stromy a drevo rastúce do výšky. Nemali by sme sa však pozerať len hore, ale aj dole. Len na vysvetlenie: bežný obhospodarovaný smrekový les má rozlohu jedného hektára a obsahuje približne 350 m3 pevného dreva. V prírodnom pralese je síce menej stromov, ale na rovnakej ploche obsahuje viac ako 1 200 m³ pevného dreva, teda viac ako trikrát toľko.

Rozdiel je v prirodzenom mŕtvom dreve na lesnej pôde, ktoré je nesmierne dôležitým faktorom nielen ako zásoba uhlíka, ale aj ako domov pre mnohé mikroorganizmy. Práve preto je dôležité zasahovať čo najmenej a ponechať toto mŕtve drevo v lese. Degradované a poškodené drevo na lesnej pôde nemá dostatočnú biodiverzitu a je veľmi ťažké ho obnoviť. Ak prídeme o prirodzené lesy, stratíme aj veľkú a dôležitú zásobáreň uhlíka, a tým aj spojenca v boji proti klimatickej kríze.

Ako by mohlo vyzerať udržateľnejšie lesné hospodárstvo?

Aby sa les využíval trvalo udržateľne, musí sa v ňom hospodáriť čo najviac ekologicky a prirodzene a v lese sa musí ponechať čo najviac mŕtveho dreva. Musíme sa posunúť smerom k vytváraniu prírode blízkych lesov. Zároveň sa budeme musieť zmieriť aj s tým, že už nemôžeme pracovať tak hospodárne ako doteraz.

Ako by mal takýto ekologický les vyzerať? Smrekové monokultúry, ako ich často nachádzame, sú náchylnejšie na napadnutie chrobákmi, a tým aj na veterné kalamity. Viete si preto predstaviť, že takéto monokultúry nemajú veľkú budúcnosť. Dôležité je tiež zabezpečiť vysokú rozmanitosť štruktúry lesa a vpustiť do lesa čo najviac prírody a ponechať ju tam. Najvyššou prioritou by však malo byť zabezpečiť, aby sme už o lesy neprišli, pretože biomasu a kyslík, ktoré poskytujú, potrebujeme a bez tejto zásobárne uhlíka sa nezaobídeme.

Keď už hovoríme o biodiverzite: ako zreteľne vnímate pokles biodiverzity a akým problémom podľa vás čelíme?

Biodiverzita sa stráca závratnou rýchlosťou. Zároveň, aby sme sa mohli prispôsobiť novým podmienkam, ktoré priniesla zmena klímy, potrebujeme čo najširšiu biodiverzitu. Pri širokej biodiverzite je väčšia pravdepodobnosť, že sa niektoré druhy dokážu prispôsobiť novým podmienkam, a tým nám pomôžu vyrovnať sa s dôsledkami zmeny klímy. Keďže sa však biodiverzita stále rýchlejšie zmenšuje, začína to byť ťažké.

Preto je dôležité zachovať aspoň zvyšky lesov, z ktorých je možný ďalší vývoj. Príklad: minulý rok sa v národnom parku Kalkalpen našli exempláre chrobáka Aromia bungii. Ide o jeden z najvzácnejších druhov chrobákov v Európe. V Rakúsku bol naposledy spozorovaný tento exemplár pred 40 rokmi a chrobák sa v regióne stratil pred 119 rokmi. V národnom parku môžeme jednoducho zaručiť podmienky na výskyt veľkého množstva druhov, a preto sú takéto nedotknuté oblasti také dôležité.

Otázka na záver: Ako môže každý z nás prispieť k ochrane lesov?

Najdôležitejšie, čím môže každý prispieť, je pochopiť, aký dôležitý je pre nás lesný ekosystém, a podľa toho si ho vážiť a šetrne sa k nemu správať. Drevotrieska, papier - to sú veci, ktoré ničia naše lesy. Tieto veci môžeme konzumovať, ale mali by sme si dávať pozor na to, koľko ich spotrebujeme a za akých okolností. K tejto otázke je potrebné pristupovať premyslene.

Možno nám tu pomôže aj pohľad na celú situáciu: či už ide o stovky rokov starý buk v lese, malého chrobáka v listoch, alebo nás ľudí, ako ste vy a ja - všetci sme zložení z rovnakých stavebných prvkov: uhlíka, vodíka, horčíka, síry atď. A všetci v podstate prechádzame tým istým cyklom - sme vybudovaní a potom opäť rozložení, potom opäť vybudovaní a potom opäť rozložení. Takže sme takpovediac postavení rovnakým spôsobom ako príroda, a preto by sme s ňou mali žiť v súlade.

Naozaj vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor!

Informácie

Národný park Kalkalpen chráni najväčšiu súvislú lesnú oblasť v Rakúsku s rozlohou takmer 21 000 hektárov. Spolu s Dürrensteinskou divočinou je národný park prvou rakúskou lokalitou svetového dedičstva UNESCO.

Viac informácií nájdete na webovej stránke https://www.nationalparksaustria.at/en/.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/the-miracle-forest-and-why-we-need-to-protect-it/