Autor: APA FINANCE / ERSTE AM COMMUNICATIONS | 5 min. čítania

Po prekvapujúco silnom začiatku roka vďaka prudkému rastu vývozu čínska ekonomika nedávno mierne oslabila. Kríza na trhu nehnuteľností, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a slabá nálada domácich spotrebiteľov prispievajú k negatívnym faktorom pre čínsku ekonomiku. A hoci prosperujúci exportný priemysel kompenzuje domácu slabosť, agresívna exportná politika vlády môže viesť k obchodnej vojne so Západom.

Čínska ekonomika v prvom štvrťroku vzrástla o 5,3 %, čím prekonala očakávania. Medzitým však rast možno stratil časť svojej dynamiky. Dokonca aj cieľ rastu na úrovni 5 %, ktorý čínska vláda stanovila na rok 2024, odborníci v súčasnosti považujú za ambiciózny. Medzinárodný menový fond (MMF) znížil svoje očakávania rastu na 4,6 % na rok 2024 po 5,4 % v predchádzajúcom roku.

Emisie dlhopisov a investície do infraštruktúry ako hnacia sila hospodárstva

Čínska vláda v poslednom čase zvýšila investície do infraštruktúry a zameriava sa na high-tech produkty, ktoré majú poháňať ekonomiku. Krajina nedávno vydala štátne dlhopisy v celkovom objeme viac ako 138 miliárd dolárov na financovanie ďalších investícií do infraštruktúry. Čína už vyváža na svetový trh veľké množstvo batérií, solárnych modulov, polovodičov, elektrických automobilov a iných priemyselných tovarov.

(c) STR / AFP / picturedesk.com

Cieľom tohto opatrenia je udržať priemysel v krajine v chode. V apríli priemyselná výroba prekvapivo vzrástla o 6,7 %, čo je výrazne nad marcovou hodnotou 5,5 % a priemerom prognózy, ktorý bol tiež 5,5 %. Index nákupných manažérov pre výrobný priemysel, ktorý je hlavným ukazovateľom priemyslu, naopak v apríli klesol na 50,4 bodu z predchádzajúcich 50,8 bodu. Index síce zostáva nad hranicou 50 bodov, čo signalizuje rast, zároveň však poukazuje na spomalenie dynamiky.

Slabý sentiment domácich spotrebiteľov

Podľa čínskeho štatistického úradu boli nedávne investície a maloobchodné tržby slabé. Investície mimo poľnohospodárskeho sektora vzrástli v prvých štyroch mesiacoch o 4,2 %, pričom do konca marca ich rast stále predstavoval 4,5 %. Maloobchodné tržby v apríli vzrástli o 2,3 %, čo výrazne podkopalo očakávania ekonómov, ktorí predpokladali takmer 4 %-ný rast.

Slabá nálada domácich spotrebiteľov je v súčasnosti jedným z najväčších problémov ekonomiky. Krajine sa to však zatiaľ darí kompenzovať silným exportom: po marcovom prepade o 7,5 % sa vývoz v apríli zvýšil o 1,5 %.

Mnohí čínski vývozcovia v snahe kompenzovať slabý domáci dopyt prostredníctvom predaja do zahraničia znížili svoje ceny. Čínske továrne v súčasnosti naplno vyrábajú produkty za účelom ich vývozu, čo však zároveň zhoršuje obchodný spor s USA a EÚ. Západ obviňuje Čínu z protisúťažných praktík, využívania štátnych dotácií a zaplavovania trhov nadbytkom tovaru. Lacné výrobky potom zámerne smerujú do USA alebo Európy, tvrdia hlavy západných štátov.

USA reagujú na prebytok výrobkov z Číny sankčnými clami

USA nedávno oznámili, že zavedú osobitné clá na celý rad čínskych výrobkov, ako sú batérie a elektromobily. V prípade elektromobilov sa zvýšia z 25 na 100 %, čím sa de facto zablokuje vstup čínskych elektrických vozidiel na trh v USA.

Aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom začiatkom mája varovala pred „tvrdými rozhodnutiami“ Bruselu, ak Peking neprestane s protisúťažnými praktikami. EÚ by nedovolila, aby bol jej trh „zaplavený“ štátom dotovaným tovarom z Číny. „Svet nemôže absorbovať čínsku nadprodukciu,“ povedala von der Leyenová.

Čína rozširuje obchod s Ruskom a krajinami globálneho juhu

Samotná Čína pohrozila ďalšími odvetnými opatreniami v obchodnom spore a v obchode sa vo veľkej miere spolieha aj na svojho aliančného partnera Rusko. Vďaka tovaru z Číny môže Rusko obchádzať niektoré západné sankcie.

Podľa mníchovského inštitútu Ifo viedli vývozné obmedzenia zavedené EÚ a ďalšími západnými krajinami k tomu, že v Rusku chýba približne tretina sankcionovaných výrobkov v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine. „Čína je pre Rusko najdôležitejším alternatívnym zdrojom sankcionovaných výrobkov,“ uvádza sa v nedávnej štúdii, ktorú inštitút zverejnil. Podľa štúdie 61 % všetkých sankcionovaných výrobkov v súčasnosti pochádza z Číny. V roku 2021 bol tento podiel len 35 %. Hoci čínsky vývoz do Ruska v apríli klesol o 10,8 %, bilaterálny obchod medzi Čínou a Ruskom v prvých štyroch mesiacoch roku 2024 celkovo vzrástol o 7,9 %.

Rusko tiež ďalej upevnilo svoje silné obchodné vzťahy s krajinami globálneho Juhu. Ako uvádza Der Spiegel na základe analýzy Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) so sídlom v Kolíne nad Rýnom, podiel Čínskej ľudovej republiky na hospodárskej výmene s 25 rozvíjajúcimi sa a rozvojovými krajinami sa od roku 2010 zvýšil z približne 12 na 20 %. Podľa správy sa dominancia Číny v regióne v posledných rokoch ešte zvýšila. Napriek pandémii koronavírusu vzrástol obchod Číny s krajinami globálneho Juhu v rokoch 2019 až 2023 o 47 % na viac ako 1,9 bilióna USD.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/china-hopes-to-extend-its-export-boom-with-continued-investments/