Autor: APA FINANCE / ERSTE AM COMMUNICATIONS| 6 min. čítania

Európska ľudová strana (EPP) úspešne obhájila svoju pozíciu najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente vo voľbách do EÚ, ktoré sa konali 6. až 9. júna. Pravicové populistické strany však dosiahli výrazné zisky v mnohých z 27 štátov EÚ. Podľa odborníkov preto Európa teraz čelí veľkým výzvam - nielen v dôležitých projektoch, ako je zmena klímy a azylová politika, ale aj v súvislosti s témami, ako je vojna Ruska proti Ukrajine. Výsledky volieb spôsobili na začiatku týždňa určitú neistotu na akciových trhoch: akciové indexy, dlhopisy a euro v pondelok klesli, ale v utorok sa opäť stabilizovali.

Vo Francúzsku sa na vrchol dostala strana Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, ktorá zasadila úder francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Podľa projekcií získala pravicová nacionalistická RN 32 % hlasov, čo je viac ako dvojnásobok Macronovej strany. V dôsledku toho hlava štátu vyhlásila nové voľby do dolnej komory parlamentu, pričom dve kolá hlasovania sú naplánované na 30. júna a 7. júla. Určitá pozornosť sa venuje aj francúzskym prezidentským voľbám, ktoré sa uskutočnia o necelé tri roky. Macron, ktorý v druhom kole volieb dvakrát porazil Le Penovú, už nemôže kandidovať a stále nie je jasné, koho stredopravé sily vyšlú do boja a kto by mal proti Le Penovej šancu.

CDU/CSU najsilnejšou stranou v Nemecku, AfD získava pôdu pod nohami vo východnom Nemecku

V Nemecku boli voľby do Európskeho parlamentu tiež dôležitým testom verejnej mienky pred tromi krajinskými voľbami v Durínsku, Sasku a Brandenbursku, ktoré sa uskutočnia v septembri, a pred federálnymi voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci rok. Hoci na celoštátnej úrovni viedla CDU/CSU s takmer 30 percentami hlasov, vo východnom Nemecku je na prvom mieste s veľkým náskokom AfD. Podľa pondelkových projekcií získala pravicová strana 15,8 až 15,9 percenta hlasov, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast o takmer päť percentuálnych bodov. AfD tak dosiahla lepší výsledok ako ktorákoľvek strana červeno-žlto-zelenej koalície: SPD získala 14 percent, Zelení 11,9 percenta a FDP 5,1 percenta hlasov.

Proeurópsky tábor zostáva najsilnejšou silou, pravicoví populisti získavajú na úkor menších frakcií

Dve existujúce pravicovo-populistické stranícke aliancie, ECR a ID, dosiahli výrazné zisky v celej Európe. Celkovo však jednoznačne proeurópsky tábor zostáva v Európskom parlamente zďaleka najväčší. Aj keby sa všetky pravicové strany spojili, mali by pravdepodobne menej ako 200 kresiel, a teda by boli ďaleko od 361 kresiel potrebných na väčšinu.

Posun doprava v európskych voľbách sa odohral najmä na úkor liberálov a zelených. Zatiaľ čo konzervatívci a sociálni demokrati si zväčša dokázali udržať svoj počet kresiel, menšie proeurópske frakcie zaznamenali pokles počtu poslancov na 80 (-22) a 52 (-20). Dôvodom sú najmä slabé výsledky v Nemecku a Francúzsku.

V niektorých krajinách však menšie strany dokázali dosiahnuť prekvapivé zisky. Na Slovensku mladá strana Progresívne Slovensko predbehla ľavicovo-populistický Smer premiéra Roberta Fica a stala sa najsilnejšou stranou. V Maďarsku dosiahla nová opozičná hviezda Péter Magyar a jeho strana TISZA takmer 30 %, čím vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána dosiahla najhorší výsledok od vstupu Maďarska do EÚ v roku 2004.

Jasným víťazom európskych volieb je stredopravá aliancia Európskej ľudovej strany (EPP) s nemeckou hlavnou kandidátkou Ursulou von der Leyenovou. Politička CDU sa preto môže optimisticky tešiť na druhé funkčné obdobie na poste predsedníčky Európskej komisie. Aby si však vrcholná kandidátka EPP zabezpečila ďalšie funkčné obdobie, bude sa musieť spoliehať na podporu „rôznych kútov európskeho mainstreamu“, uviedol politológ Janis Emmanouilidis z EPC.

Pracovný program Európskej komisie na nasledujúcich päť rokov bude pripomínať „vianočný stromček“ jednotlivých želaní, obáva sa Emmanouilidis. Otvorenej diskusii o tom, že nevyhnutné zmeny pre budúcnosť vytvoria víťazov aj porazených, sa bude naďalej vyhýbať z obavy pred posilnením pravice. V strednodobom a dlhodobom horizonte to však podľa politológa problém ešte zhorší.

Ekonómovia varujú pred oslabovaním Európy v medzinárodnej konkurencii

Ekonómovia vo svojich prvých reakciách v pondelok varovali pred možnými hospodárskymi dôsledkami posunu k pravici v európskych voľbách. Výsledky by EÚ hospodársky oslabili a mohli by znamenať ďalšie znevýhodnenie Európy v konkurencii s Čínou a USA, varoval prezident Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum (DIW) Marcel Fratzscher.

Šance na dobudovanie jednotného trhu alebo dosiahnutie spoločnej priemyselnej a obrannej politiky sa pravdepodobne výrazne znížili. Nemecko bude jedným z najväčších porazených rozdelenej Európy, pretože nemecké hospodárstvo môže v globálnej konkurencii s Čínou a USA veľa stratiť, uviedol berlínsky špičkový ekonóm.

Podobný názor vyjadril aj prezident Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli (IfW) Moritz Schularick. „V turbulentnom období pre svetové hospodárstvo môže európske záujmy rázne zastupovať len silná EÚ,“ povedal. „Európa potrebuje dokončenie kapitálového trhu a bankovej únie, ako aj odvážne kroky smerom k rozvoju európskeho obranného systému.“

Hospodárska a vojenská bezpečnosť Európy a ďalší rozvoj jednotného trhu by mali byť v centre pozornosti novej Komisie. Silný výsledok najmä populistických a euroskeptických strán to síce neuľahčuje, ale ani neznemožňuje. Ako vyplýva z výskumu, populizmus je „z hospodárskeho hľadiska mimoriadne drahý“ a má negatívny vplyv na hospodársky rast. „To sú náklady, ktoré si nemôžeme dovoliť,“ varoval Schularick.

Obavy z rastúcich vládnych výdavkov a dlhu stiahli v pondelok nadol vládne dlhopisy

Niektorí ekonómovia sa obávajú, že výsledky volieb v mnohých členských štátoch povedú k vyšším vládnym výdavkom alebo prerozdeľovaniu, a tým aj k vyššiemu vládnemu dlhu. Tieto obavy sa v pondelok prejavili aj na menových a dlhopisových trhoch. Euro kleslo výrazne pod hranicu 1,08 USD a chvíľami dosahovalo najnižšiu úroveň od začiatku mája.

Klesli aj ceny dlhopisov mnohých krajín eurozóny. Francúzske štátne dlhopisy sa po voľbách dostali pod výrazný tlak, pričom výnosy vzrástli na ročné maximum.

Naskytá sa riziko, že výsledkom nových volieb bude pravicová väčšina v Národnom zhromaždení proti Macronovmu proeurópskemu stredovému táboru. Vláda vedená pravicovým Národným zhromaždením pravdepodobne spôsobí veľkú neistotu. Táto strana je totiž veľmi kritická voči EÚ a dala rozsiahle sľuby týkajúce sa výdavkov.

Niektorí odborníci sa obávajú, že po nástupe pravicovo-populistických strán by sa v niektorých krajinách mohol skomplikovať aj boj proti zmene klímy. Na nemeckej burze sa po slabých výsledkoch Zelených dočasne prepadli akcie spoločností v sektore obnoviteľných zdrojov energie. Prezident nemeckej spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA) v rozhovore pre agentúru dpa uviedol, že na zmiernenie klimatickej krízy a zabezpečenie lepšej budúcnosti má zásadný dopad globálna spolupráca.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/europes-economy-faces-major-challenges-after-parliament-elections/