Autor: Gerhard Winzer| 5 min. čítania

Inflácia v USA prekvapivo klesla. Vďaka tomu sa scenár „mäkkého“ pristátia americkej ekonomiky stal pravdepodobnejším. Túto pre podniky priaznivú správu však zatienil atentát na Donalda Trumpa.

Pokus o atentát

Na kandidáta na prezidenta USA Donalda Trumpa sa v sobotu počas predvolebnej kampane v Pensylvánii strieľalo. Vysokopostavení politici na celom svete boli týmto činom zhrození. Pokus o atentát by mohol mať minimálne dva dôsledky pre súčasnú volebnú kampaň. Po prvé, radikalizácia politických táborov by sa mohla ešte zvýšiť. To by následne mohlo viesť k nárastu politicky motivovaného násilia. Po druhé, pravdepodobnosť víťazstva Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách sa pravdepodobne (ďalej) zvýšila. Pokus o atentát zvyšuje sympatie a ďalej mobilizuje Trumpových priaznivcov, čím sa vyzývateľ stáva ešte atraktívnejším.

Na druhej strane súboja stojí prezident Joe Biden, ktorého mentálna spôsobilosť sa čoraz viac spochybňuje. Dokonca nie je ani jasné, či bude skutočne kandidovať vo voľbách. Donald Trump zatiaľ vedie v prieskumoch, a to aj v štátoch, ktoré sa z času na čas menia medzi oboma stranami (tzv. swing states).

MAGA

V dôsledku toho sa v USA zvýšila pravdepodobnosť nástupu nacionalistického populizmu (MAGA alebo „Make America Great Again“). Vyššie clá a nižšia imigrácia majú tendenciu zvyšovať ceny a znižovať potenciálny rast (stagflačný vplyv). Podobne ako v iných krajinách je fiškálny manévrovací priestor nízky v dôsledku vysokého rozpočtového deficitu (sedem percent hrubého domáceho produktu). Politická polarizácia a populistický postoj však znižujú potenciál úspor.

Existuje možnosť, že Federálny rezervný systém (Fed) by sa mohol dostať pod tlak - možno pod vedením nového šéfa centrálnej banky, aby menovú politiku orientoval na viac než len na kritériá nízkej inflácie a plnej zamestnanosti. Vysoká inflácia (nad cieľom centrálnej banky) je nepopulárna, ale pri voľbe medzi vládnymi úsporami alebo mierne vyššou infláciou pravdepodobne zvíťazí druhá možnosť. Treba priznať, že toto tvrdenie platí pre mnohé strany v mnohých krajinách. Otázka deregulácie znie dobre, ale v Trumpovom prvom funkčnom období sa systematicky neprejavovala.

Boj proti klimatickým zmenám sa pravdepodobne výrazne obmedzí. Na geopolitickej úrovni by sa mohlo prejaviť zníženie významu medzinárodných organizácií (OSN, NATO, WTO). Konflikt s Čínou - bez ohľadu na stranu - sa pravdepodobne ešte viac zintenzívni.

Vplyv trumpovstva a trumponomiky je pre dlhopisy skôr negatívny, pretože infláciu skôr podporujú, než tlmia. Sľubuje sa znižovanie daní, ale veľa priestoru na takéto zníženie už nie je. Nižšie dane by sa navyše pravdepodobne financovali vyššími clami. Pokiaľ clá nebudú platiť prevažne vyvážajúce krajiny (o čom neexistujú jasné dôkazy), pozitívny vplyv nižšieho daňového zaťaženia na ceny akcií nie je veľký.

Klesajúca inflácia

Okrem teoretických úvah o tom, čo by mohlo znamenať prezidentstvo Donalda Trumpa, sa pozornosť sústreďuje predovšetkým na hospodársku správu Štatistického úradu práce. Spotrebiteľské ceny v USA v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, čím inflácia v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka dosiahla 3,0 %. Bez započítania tradične volatilných zložiek potravín a energií bol nárast len 0,1 % (medziročne 3,3 %).

Pokles cenových zmien v sektore služieb bez zložiek energie a nehnuteľností je mimoriadne povzbudivý už druhý mesiac po sebe (máj: -0,04 %, jún: -0,05 %, oba medzimesačne). Hoci táto základná miera inflácie v sektore služieb je na medziročnej báze stále vysoká, klesajúci trend cenových zmien na mesačnej báze naznačuje výrazný budúci pokles medziročnej inflácie.

Zvyšovanie dôvery

Predseda Fedu Powell vo svojom polročnom prejave pred dvoma kongresovými výbormi predniesol tieto kľúčové vyhlásenia. Po prvé: „Na trhu práce viaceré ukazovatele naznačujú, že podmienky sa vrátili zhruba na úroveň z pred pandémie.“ Dôsledok: Trh práce, ktorý bol donedávna príliš pevný, už nie je prekážkou zníženia úrokových sadzieb.

Po druhé: „Po tom, čo sme začiatkom tohto roka nedosiahli žiadny pokrok smerom k nášmu 2-percentnému inflačnému cieľu, posledné mesačné údaje ukázali ďalší mierny pokrok.“ Po tretie: „[...] ďalšie dobré údaje by posilnili našu dôveru, že inflácia sa trvalo približuje k 2 %.“ Presne to sa stalo v prípade júnovej správy o inflácii. Prvé zníženie kľúčovej úrokovej sadzby na mesiac september o 0,25 percentuálneho bodu (horné pásmo z 5,5 % na 5,25 %) a celkovo o niečo viac ako 0,5 percentuálneho bodu do konca roka už trhy plne započítali.

Pozitívne dôsledky pre rast

Správa o inflácii má pozitívne dôsledky pre hospodársky rast. Ukazovatele rastu boli od začiatku mája sklamaním. Obzvlášť výrazný je nárast miery nezamestnanosti z 3,4 % v prvom štvrťroku 2023 na 4,1 % v júni. Hoci je táto úroveň stále nízka, štatistický charakter miery nezamestnanosti poukazuje na riziko jej ďalšieho zvyšovania. Prudký nárast miery nezamestnanosti by sa rovnal recesii. Keďže pokles inflácie teraz umožňuje skoré zníženie kľúčových úrokových sadzieb, pravdepodobnosť „tvrdého“ pristátia (recesie) sa znížila v prospech „mäkkého“ pristátia (inflácia smerom k cieľu centrálnej banky, rast mierne pod priemerom). Perspektíva scenára „bez pristátia“ (inflácia a kľúčové úrokové sadzby zostávajú vysoké, ale ekonomike sa stále darí) sa už nezdá byť obzvlášť pravdepodobná.

Záver

Celkovo je vývoj inflácie pre trhy pozitívny: hlavný nepriateľ dlhopisov - inflácia - už nevyzerá tak hrozivo, zvýšila sa dôvera v znižovanie kľúčových úrokových sadzieb, pozitívne dôsledky rastu podporujú nízke prémie za kreditné riziko a akciový trh. Rotácia od rastových akcií k hodnotovým akciám na akciovom trhu je zaujímavá. Trhové ceny odrážajú zvýšenú dôveru v mäkké pristátie. Negatívnym faktorom je však zvýšená politická neistota v USA.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/soft-landing-beats-political-uncertainty/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: https://www.erste-am.sk/sk/amslsp/spoznajte-investovanie/fund-glossary#/glossary/tag/sk.erste.am.slovn.k.a