Autor: Gerhard Winzer | 5 min. čítania

Trhy aj centrálne banky signalizujú posun hospodárskych rizík od inflácie k rastu. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na spomalenie amerického trhu práce, oslabenie globálneho výrobného sektora, riziko deflácie v Číne a ťažkosti eurozóny udržateľne prekonať fázu stagnácie. Hoci sa akciové indexy po prepade zo začiatku augusta zotavili, riziká poklesu pretrvávajú. Svedčí o tom aj klesajúci trend výnosov štátnych dlhopisov a obchodne vážený index amerického dolára.

Spomalenie na americkom trhu práce

Odhady zamestnanosti z aktuálnej štatistiky zamestnanosti (CES alebo Current Employment Statistics) sa každý rok vo februári porovnávajú s komplexnými údajmi o zamestnanosti za mesiac marec (benchmarkové revízie). Predbežné údaje v tejto súvislosti boli zverejnené minulý týždeň. Za normálnych okolností sa odhady pohybujú na úrovni plus/mínus 0,1 %. V prípade tohto roka predbežná referenčná revízia celkovej zamestnanosti mimo poľnohospodárskeho sektora (non-farm payroll employment) vykazuje úpravu za mesiac marec vo výške mínus 818 tisíc, t. j. mínus 0,5 %. V rozlíšení na dvanásť mesiacov táto revízia znamená mesačný rast zamestnanosti nižší približne o 70 tisíc.

Celkovo je trh práce v USA stále stabilný. Miera nezamestnanosti za júl je na nízkej úrovni 4,3 %. Z úrovne 3,4 % v januári 2023 však už vzrástla. To je pre štatisticky založené ukazovatele recesie, ako je Sahmovo pravidlo, znepokojujúce, pretože v minulosti po miernom náraste často nasledoval prudký nárast. Ten by znamenal recesiu. Zverejnenie údajov o trhu práce za august 6. septembra bude pre trhy dôležitou udalosťou. Kľúčová otázka znie: „Pokračujúce mierne spomalenie alebo sa trh práce zlomí?“

Ekonomicky priaznivé (holubičie) signály centrálnej banky

Centrálne banky vo vyspelých ekonomikách reagujú na zmeny v hospodárskom prostredia (klesajúca inflácia, zvyšujúce sa riziká rastu) uvoľňovaním svojej politiky úrokových sadzieb. Podľa zápisnice zo zasadania amerického Fedu z 31. júla prevažná väčšina zastávala názor, že uvoľnenie menovej politiky je pravdepodobné už na najbližšom zasadnutí (18. septembra), ak budú údaje aj naďalej zhruba v súlade s očakávaniami. Potom bola zverejnená správa o trhu práce so slabými dátami a mierny inflačný report.

Minulý piatok predseda Fedu Powell vo svojom úvodnom prejave uviedol, že nastal čas upraviť menovú politiku. Jeho dôvera v trvalý pokles inflácie späť k dvom percentám vzrástla. Údaje o inflácii a trhu práce poukazujú na meniacu sa situáciu. Riziká pre nárast inflácie sa znížili a riziká poklesu zamestnanosti sa zvýšili. Powell bol opatrný, pokiaľ ide o tempo (v závislosti od údajov). Boli však implicitne náznaky: „Ďalšie spomalenie trhu práce nie je ani žiaduce, ani vítané“. To znamená, že úroková sadzba sa má znížiť na neutrálnu úroveň. Dlhodobý odhad Fedu je 2,8 %.

Vo Švédsku centrálna banka (Riksbank) minulý týždeň už druhýkrát v tomto roku znížila kľúčovú úrokovú sadzbu (v súčasnosti 3,5 %) a vo svojom usmernení pre budúce obdobie uviedla možné ďalšie zníženie sadzieb (na tri až štyri). Pokiaľ ide o eurozónu, zo zápisnice zo zasadnutia ECB vyplýva, že septembrové zasadnutie bolo považované za vhodný čas na prehodnotenie rozsahu obmedzení vyplývajúcich z menovej politiky. S ďalším znížením kľúčovej úrokovej sadzby sa počíta na 12. septembra. (Úroková sadzba pre depozitnú facilitu z 3,75 % na 3,5 %). Trh dokonca počíta do konca roka s celkovo troma zníženiami kľúčovej úrokovej sadzby (v súčasnosti: mínus 0,7 percentuálneho bodu).

Podľa zápisnice ECB zostáva najdôležitejším prvkom určujúcim výhľad inflácie pretrvávanie inflácie v sektore služieb. Miera inflácie má skutočne klesajúci trend (index spotrebiteľských cien v júli: 2,6 % medziročne, jadrová inflácia: 2,9 %), ale inflácia v sektore služieb zostáva vysoká (4,0 %). V tejto súvislosti pokles dohodnutých miezd z 4,7 % medziročne v prvom štvrťroku na 3,6 % v druhom štvrťroku poskytuje povzbudivé náznaky poklesu celkového rastu cien miezd (kompenzácií na zamestnanca), a teda aj inflácie v sektore služieb. S ukazovateľom (vyjednané mzdy) by sa však malo zaobchádzať opatrne, pretože vykazuje určité nedostatky.

Slabý výrobný sektor, slabá eurozóna

Predbežné indexy nákupných manažérov za mesiac august za kľúčové vyspelé ekonomiky naznačujú pokračovanie mierne podpriemerného rastu (odolnosť). Celkový pohľad na správy v jednotlivých sektoroch (výroba, služby) a krajinách, resp. regiónoch je konzistentný s rastom HDP očisteným o infláciu na úrovni približne 1,3 %. Pokles celkového ukazovateľa (composite PMI) v USA je zarážajúci, zatiaľ čo ukazovateľ v ostatných krajinách a regiónoch (eurozóna, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Austrália) vzrástol. Náznaky regionálnej konvergencie však zostávajú celkovo slabé. USA majú stále najvyššiu hodnotu 54,1. Na spodnej hranici spektra je eurozóna s hodnotou 51,2. V rámci eurozóny je Nemecko pod úrovňou EU s hodnotou 48,5, pričom v auguste bol dokonca zaznamenaný pokles. Negatívne pôsobí najmä zvýšený rozdiel medzi jednotlivými sektormi. Zatiaľ čo index nákupných manažérov v sektore služieb vzrástol (54,1), index nákupných manažérov vo výrobnom sektore ďalej klesol (47,4). Pozoruhodný je aj pokles zložky zamestnanosti na úroveň mierne pod neutrálnou hodnotou (49,9 oproti 50).

Mäkké pristátie s rizikami poklesu

Celkovo najnovšie ekonomické údaje potvrdzujú základný scenár „mäkkého pristátia s rizikami poklesu“. Pozitívne je, že inflácia po prekvapivom zvýšení na začiatku roka opäť klesá. To centrálnym bankám uľahčuje reagovať na zvyšujúce sa riziká uvoľňujúcimi opatreniami. V našej taktickej alokácii aktív v súčasnosti zostávame v defenzívnej pozícii. Podváženie akcií oproti dlhopisom a zlatu zatiaľ zostáva zachované.

Upozornenie: Prognózy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/shift-in-risks/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze:  www.erste-am.sk/investicny_slovnik