Autor: Erste AM Communications | 5 min. čítania

Očakáva sa, že ekonomiky stredoeurópskych a východoeurópskych krajín v tomto roku opäť predstihnú eurozónu. Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (wiiw) vo svojej letnej prognóze očakáva priemerný rast HDP členov východoeurópskeho hospodárskeho priestoru EÚ na úrovni 2,6 %, pričom v roku 2025 sa rast pravdepodobne zvýši na 3 %, píšu experti wiiw. Pre eurozónu ako celok predpovedá wiiw na tento rok len 0,6 % rastu, ktorý sa v roku 2025 mierne zvýši na 1,6 %. Aj Medzinárodný menový fond (MMF) vidí, že východná Európa bude naďalej dosahovať lepšie výsledky ako „staré“ členské štáty. Experti MMF vo svojom globálnom ekonomickom výhľade predpovedajú rast európskych rastových trhov o 3,2 % (2024) a 2,6 % (2025), ale rast celej eurozóny len o 0,9 % a 1,5 %.

Poznámka: Prognózy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti.

Súkromná spotreba sa zvyšuje, zatiaľ čo priemysel oslabuje

Hlavným motorom rastu v mnohých východoeurópskych krajinách bola v poslednom období súkromná spotreba. Podľa wiiw bude pokles miery inflácie a rast reálnych miezd pravdepodobne aj naďalej hnacou silou spotrebiteľských výdavkov. Podľa expertov wiiw sa v 1. štvrťroku prvýkrát za tri roky zvýšili mzdy v regióne očistené o infláciu.

Naopak, podľa prognózy wiiw bude priemysel v mnohých krajinách pravdepodobne naďalej zápasiť s problémami. Hospodárskym prepadom najväčšej európskej ekonomiky by mohli trpieť najmä krajiny so silnými väzbami na Nemecko, keďže Nemecko je hlavným obchodným partnerom pre väčšinu krajín strednej a východnej Európy. Nemecká ekonomika sa však už nejaký čas nachádza v krízovom režime: V druhom štvrťroku sa HDP Nemecka medziročne znížil o 0,1 %, čím krajina zaostala za inými veľkými ekonomikami, ako sú Francúzsko alebo Španielsko.

Poľsko na čele medzi východnými členmi EÚ

V porovnaní členov EÚ vo východnej Európe sa Poľsko v roku 2024 považuje za vedúcu krajinu. Wiiw očakáva, že HDP krajiny v roku 2024 vzrastie o 3,3 % a v roku 2025 o 3,6 %, zatiaľ čo MMF predpovedá mieru rastu 3,1 %, resp. 3,5 %. Podľa národného štatistického úradu poľský HDP v 2. štvrťroku medziročne vzrástol o 3,2 %, pričom hlavným motorom bol opäť silný domáci dopyt.

Agnieszka Kulesa, ekonómka z varšavského think tanku CASE (Centrum pre sociálnu a ekonomickú analýzu), vidí pre poľské hospodárstvo aj silné pozitívne účinky rastúceho počtu pracovných migrantov v krajine. Vďaka nim je možné zachovať kontinuitu výroby a služieb aj počas víkendov a sviatkov, vysvetlila Kulesa v nedávnom rozhovore pre denník Rzeczpospolita. Podľa výpočtov expertov CASE prispeli migrujúci pracovníci v rokoch 2015 až 2023 k rastu HDP v priemere o 0,2 percentuálneho bodu ročne.

Očakáva sa silný rast v Rumunsku a Chorvátsku

Aj v ostatných vyšehradských štátoch sa v tomto roku očakáva rast, aj keď pomalší ako v Poľsku. Zatiaľ čo wiiw predpovedá Slovensku aj Maďarsku v tomto roku rast na úrovni 2,0 %, pre Českú republiku, ktorá vykázala len mierny medziročný nárast HDP o 0,4 %, vidia ekonomickí výskumníci so sídlom vo Viedni len mierny rast na úrovni 1,2 %. Podľa Českého štatistického úradu sa hlavným motorom ekonomiky opäť ukázal byť stabilný domáci dopyt.

Rumunsku a Chorvátsku predpovedajú experti wiiw v tomto roku silný rast HDP na úrovni 3,0 %, keďže obe krajiny budú pravdepodobne ďalej profitovať z prostriedkov na oživenie hospodárstva v rámci programu NextGeneration EU COVID-19. V prípade Rumunska však wiiw očakáva v tomto roku mieru inflácie na úrovni 5,6 %, ktorá by potom mala postupne klesnúť pod 3%. OECD preto považuje boj s vysokou infláciou za jednu z najväčších výziev pre Rumunsko.

Turecká hyperinflácia sa vracia po zmene hospodárskej politiky

Inflácia v Turecku naďalej predstavuje obrovský problém, a to aj napriek tomu, že sa v poslednom čase mierne znížila. Po miere inflácie na úrovni 72 % v júni a 62 % v júli klesla v auguste na približne 52 %. Podľa ekonómov infláciu spomalili vysoké kľúčové úrokové sadzby, ktoré čoraz viac tlmia dopyt. Prezident Recep Tayyip Erdogan roky bránil zvyšovaniu úrokových sadzieb, čím podnecoval infláciu. Odvtedy však Erdogan zmenil svoj postoj, zvýšenie sadzieb teraz schvaľuje a od júna turecká centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 41,50 percentuálneho bodu na 50,00 %.

Podľa MMF sa hospodárska situácia od tejto zmeny kurzu výrazne zlepšila a očakáva sa, že v nadchádzajúcom roku stlačí mieru inflácie na 24 %. Podľa expertov MMF výrazné zvýšenie úrokových sadzieb v kombinácii s fiškálnou zdržanlivosťou tiež pomohlo obnoviť dôveru na kapitálovom trhu, zabezpečiť nižšie deficity a vytvoriť nové rezervy. Wiiw a MMF očakávajú pre Turecko na rok 2024 rast na úrovni 3,4 %, zatiaľ čo ekonómovia OECD predpovedajú rast HDP na úrovni 3,6 %. Podľa wiiw by turecká ekonomika mala ťažiť aj z toho, že má v porovnaní s inými krajinami výrazne slabšie väzby na nemecký priemysel.

Originálny zdroj informácie https://blog.en.erste-am.com/eastern-europe-economies-expected-to-outperform-euro-area/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik