Autor: Michiel Van Der Werf | 5 min. čítania

História často slúži ako varovný príklad pre investorov a pripomína nám, že špekulatívne bubliny sa zvyčajne rozpoznajú až po ich prasknutí. Rovnako ako tulipánová mánia v 17. storočí sa stala symbolom iracionálnej exuberancie, dnešný rýchly pokrok a prudký nárast hodnoty umelej inteligencie (AI) podnietili niektorých k úvahám, či nie sme svedkami vzniku novej bubliny na akciových trhoch. Hoci je ľahké nájsť paralely s minulosťou, je dôležité si uvedomiť, že spätný pohľad vždy ponúka jasnejšiu perspektívu ako súčasnosť.

Kedykoľvek sa ceny aktív zdajú byť prehnané, často sa porovnávajú s neslávnou tulipánovou mániou v Holandsku v 17. storočí – fenoménom, ktorý sa niekedy označuje ako prvá špekulatívna bublina.

Čo sa skutočne stalo?

Po štúdiu tejto témy zostáva nejasné, čo sa skutočne odohralo. Výskum je náročný kvôli obmedzeným údajom z rokov 1630–1639 – veľa z toho, čo existuje, pochádza z dokumentov napísaných odporcami obchodu s tulipánmi.

Bláznovstvo?

Najznámejším popisom je dielo Charlesa Mackaya „Extraordinary Popular Delusions and the Madness of Crowds“ (Neobyčajné populárne ilúzie a šialenstvo davov), napísané o dve storočia neskôr. Mackay opísal národ, ktorý „bláznivo naháňal zlatú víziu“, ale nebol prísnym historikom a pravdepodobne si dovolil umeleckú licenciu.

V skutočnosti bolo obchodovaním s tulipánmi zničených len málo ľudí a len málo ľudí zbohatlo. Väčšina účastníkov bola už aj tak zámožná a vďaka správnemu načasovaniu obchodov si privyrobila skromný príjem. Dokonca ani najvyššie ceny, za ktoré by sa dnes dalo kúpiť auto, pravdepodobne nikdy neviedli k skutočným hotovostným transakciám.

Hoci je tento príbeh menej spektakulárny, ako sa bežne myslí, premena obchodu s tulipánmi na bublinu ponúka zaujímavé pohľady.

Pôvod

Tulipány sa do Holandska dostali koncom 16. storočia z Osmanskej ríše. V tejto ére objavovania sa do Európy dostalo mnoho nových rastlín, ale tulipány vynikali svojou schopnosťou vytvárať nové odrody. Veľmi vyhľadávané boli tulipány s plamennými, perovitými alebo pruhovanými vzormi a šľachtitelia sa zamerali na tieto vzory.

Vzácne odrody boli obzvlášť cenné kvôli svojej nepredvídateľnosti, o ktorej sa neskôr zistilo, že je spôsobená vírusom. Tento mramorový efekt spôsobil, že niektoré cibule boli ťažko dostupné a zvýšil ich vnútornú hodnotu medzi nadšencami. Šľachtenie tulipánov sa stalo umením s kreatívnymi názvami ako „Gehmarmerde de Goyer“ a „General de Goyer“. Iba niekoľko odrôd dostalo kráľovské mená, ako napríklad „Semper Augustus“, hoci tieto boli v Holandskej republike menej populárne.

Hortus Floridus a tulipánové šialenstvo

V roku 1600 začala nová generácia pestovateľov obchodovať s tulipánmi, spočiatku len medzi zasvätenými. Obchod sa stal otvorenejší po vydaní publikácie „Hortus Floridus“ v roku 1614, v ktorej bol uvedený zoznam pestovateľov tulipánov v celej Európe, čím sa v podstate vytvoril trh. Niektorí pestovatelia sa domnievali, že tulipány by mali zostať výsadou skutočných nadšencov a nemali by sa stať komoditou.

Ceny neustále rástli. V roku 1610 dvaja priatelia spomenuli, že zaplatili 50 guldenov (dnes asi 1 000 EUR) za vzácny tulipán, ktorý pestovali vo svojich záhradách. Ceny zostali vysoké, ale až v zime 1636 ceny skutočne explodovali a z okrajového obchodu sa stal rozšírený špekulatívny obchod.

Bohatí obchodníci ako Abraham de Goyer vybudovali záhradné impériá, ktoré prilákali ďalších nadšencov. Zaujímavé je, že amsterdamský primátor Nicolaes Pietersz Tulp, hoci bol vášnivým milovníkom kvetín, sa na obchode s tulipánmi nepodieľal.

Geopolitická neistota a náboženstvo

Toto obdobie bolo poznačené osemdesiatročnou vojnou a rýchlym hospodárskym rastom. Na prežitie boli potrebné nové zdroje príjmov a inovácie, ako napríklad obchodovateľné akcie (zavedené v roku 1602), umožnili širšiu účasť na ziskoch z obchodu s Východnou Indiou.

Svoju úlohu zohralo aj náboženstvo. Vojna so Španielskom začala kvôli náboženským rozdielom a Amsterdam sa v 16. storočí stal protestantským mestom. Synoda v Dordrechtu (1618 – 1619) zaviedla prísny kalvinizmus a zakázala hazardné hry a lotérie. Špekulácie sa stali pre mnohých jediným spôsobom, ako dosiahnuť rýchly zisk, a dokonca aj bežní ľudia mohli profitovať z obchodovania s akciami VOC.

Od nedostatku k dostupnosti

Tulipány boli do roku 1630 vzácne, ale na začiatku 30. rokov 17. storočia sa lacné odrody stali široko dostupnými. Obchod sa rozšíril medzi mestskú strednú triedu a cibule sa stali predmetom špekulácií vďaka vysokému dopytu a rozmanitosti.

Obchodovanie sa rozšírilo aj mimo obvyklého obdobia od júna do októbra a okolo roku 1634 sa stali bežnými zimné nákupy s dodaním v budúcnosti. Kupujúci začali predávať cibule pred dodaním, niekedy aj viackrát. Na začiatku roku 1637 sa nákupy tulipánov stali obchodovateľnými zmluvami s termínmi dodania.

Pandémia

Mor v rokoch 1635 – 1636 zabil až 10 % obyvateľstva, čo spôsobilo nedostatok pracovnej sily a špirálu miezd a cien. Mnohí pracovníci zrazu mali viac peňazí a neisté časy mohli podnecovať špekulatívne správanie.

Neregulovaný obchod

Obchod sa prispôsobil bežným ľuďom, ktorí nemali prostriedky ani znalosti potrebné na uzatváranie formálnych zmlúv. Obchodovanie sa namiesto toho odohrávalo v krčmách medzi neformálnymi skupinami nazývanými kolégia. Vláda si to všimla v roku 1636, hlavne z daňových dôvodov, ale nakoniec dane nevyberala kvôli nepraktickosti. Obchod zostal z veľkej časti neregulovaný.

Bublina a jej následky

Vrchol nastal v zime 1636–1637. Ceny odrôd ako „Switser“ vzrástli za dva týždne desaťnásobne, zo 120 na 1 500 guldenov za libru. Krátko nato ceny klesli a obchodovanie sa zastavilo. Dôvody zostávajú nejasné – možno to boli povesti o zásahu vlády alebo neochota kupujúcich platiť vyššie ceny. Nastal chaos a spory o platnosť zmlúv.

V februári sa vedúci pestovatelia a obchodníci stretli v Amsterdame, aby vyriešili nezhody, a umožnili kupujúcim odstúpiť od zmlúv zaplatením 10 % dohodnutej sumy. Vláda to neschválila a opatrenie malo len malý účinok. Haarlemský sudca neskôr zakázal úradníkom zaoberať sa prípadmi týkajúcimi sa tulipánov, čím pomohol niektorým kupujúcim vyhnúť sa bankrotu.

Ceny sa po roku 1637 stabilizovali a tulipány sa stali produktom, aký poznáme dnes. O tri storočia neskôr sa cibule tulipánov stali dokonca záchranou počas hladovej zimy v roku 1944.

Záver

Geopolitická neistota, sociálne nepokoje, rýchle inovácie, pandémia a nedostatok regulácie – to všetko prispelo k vzniku prvej známej špekulatívnej bubliny. Pri pohľade na dnešné trhy niektorí pozorovatelia vidia ozvenu tulipánovej mánie v nadšení a prudkom raste hodnoty umelej inteligencie (AI) na akciových trhoch. Hoci je lákavé robiť priame porovnania, história nám pripomína, že bubliny sú zrejmé až s odstupom času. Poučenia z minulosti nás nabádajú, aby sme k novým technologickým revolúciám pristupovali s zvedavosťou aj opatrnosťou.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/the-tulip-mania/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar