Brazília spustila nový fond na ochranu dažďového pralesa

Brazília tiež spustila nový fond na ochranu dažďového pralesa s názvom TFFF, ktorý má finančne odmeňovať tropické krajiny, ktoré chránia svoje dažďové pralesy. Fond bude generovať úrokové príjmy z kapitálových príspevkov vlády a súkromných investorov. Tieto príjmy budú vyplácané všetkým krajinám, ktoré chránia svoje dažďové pralesy na účely zachovania biodiverzity. Nórsko už na konferencii COP30 prisľúbilo približne 3 miliardy USD (2,6 miliardy EUR) na ochranu lesov. Ide o doteraz najväčší príspevok do fondu TFFF. Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil fondu 500 miliónov EUR.

Konferencia však neprijala konkrétny „akčný plán pre lesy“ na zastavenie odlesňovania. Len zopakovala skoršie rozhodnutie zastaviť odlesňovanie do roku 2030. Okrem toho oslabenie nariadenia EÚ o odlesňovaní prispieva len málo k ochrane lesov.

Rozporuplné reakcie

India a ďalšie veľké rozvíjajúce sa ekonomiky vyjadrili spokojnosť s výsledkom globálnej klimatickej konferencie. Predstaviteľ Indie v sobotu v mene takzvaných krajín BASIC, medzi ktoré patrí Brazília, Čína a Južná Afrika, uviedol, že v náročných rokovaniach sa podarilo dosiahnuť „významnú“ dohodu. Vyzdvihol „výnimočné úsilie“ brazílskeho predsedníctva COP.

Európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra uviedol, že hoci EÚ by si priala „ambicióznejší“ výsledok konferencie, proti výsledku sa nepostavila. Diplomati z kruhov EÚ však hovorili o „neuspokojivom výsledku“. „Nebolo to krokom späť, nebolo to krokom vpred, ale krokom do strany,“ povedali pozorovatelia procesu agentúre APA. Často sa používal termín „minimálny kompromis“.

Generálny tajomník OSN António Guterres dal zmiešané hodnotenie. Konferencia „nedosiahla všetko, čo je potrebné“, povedal Guterres v sobotu. Uznáva, že „mnohí môžu byť sklamaní“ výsledkami, vrátane domorodých národov a mladých ľudí. „Rozdiel medzi tým, kde sme, a tým, čo vyžaduje veda, zostáva nebezpečne veľký,“ zdôraznil generálny tajomník OSN.

Produkcia fosílnych palív a klimatické ciele sa naďalej rozchádzajú

Domáci výskumníci dospeli po skončení Svetovej klimatickej konferencie k zmiešaným záverom. Počiatočné reakcie boli pozitívne, keďže klimatický cieľ Parížskej dohody bol stále zahrnutý v konečnom texte. V klimatickej dohode z roku 2015 sa medzinárodné spoločenstvo zaviazalo obmedziť globálne otepľovanie na úroveň výrazne nižšiu ako dva stupne, ale najlepšie 1,5 stupňa, v porovnaní s predindustriálnou érou.

Podľa štúdie uverejnenej v septembri však stále existuje veľký rozdiel medzi záväzkami v Parížskej klimatickej dohode a plánmi krajín využívať fosílne palivá. Naďalej existuje „nesúlad medzi klimatickými ambíciami a tým, čo krajiny skutočne plánujú v oblasti ťažby fosílnych palív“, uviedol spoluautor štúdie Derik Broekhoff zo Štokholmského inštitútu pre životné prostredie (SEI), ktorý zhrnul výskum vykonaný viac ako 50 medzinárodnými výskumníkmi. Štúdia uvádza, že plánovaná ťažba uhlia, ropy a zemného plynu do roku 2030 v súčasnosti presahuje množstvo kompatibilné s cieľom 1,5 stupňa o viac ako 120 percent. Aj cieľ 2 stupňov bude pri súčasných plánoch prekročený o 77 percent.

„Prirodzene, ako pri každej konferencii COP od parížskeho klimatického summitu, očakávania boli vyššie ako výsledky, ktoré sa nakoniec dosiahli,“ komentuje Walter Hatak, vedúci oddelenia zodpovedného investovania v Erste Asset Management, rozhodnutia prijaté na Svetovej klimatickej konferencii. Napriek týmto nesplneným očakávaniam sa však globálne otepľovanie v posledných rokoch znížilo z viac ako 3 stupňov na súčasných menej ako 2,5 stupňa, pričom hospodársky rast zostal pozitívny. „Aj keď sa cieľ 1,5 stupňa zdá byť čoraz menej realistický, parížsky cieľ pod 2 stupňami je stále dosiahnuteľný s primeraným úsilím.“ Podľa Hataka sa počíta každá desatina stupňa, najmä kvôli bodom zlomu v klíme, ktoré by mohli vyvolať negatívne dôsledky.