Autor: Gerhard Winzer | 6 min. čítania

Voľby do Bundestagu v Nemecku priniesli len málo prekvapení. Budúcu vládu v Nemecku bude pravdepodobne tvoriť koalícia Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU) a Sociálnodemokratickej strany (SPD). Budúcim spolkovým kancelárom bude pravdepodobne spolkový predseda CDU Friedrich Merz. Konzervatívna CDU/CSU je vo všeobecnosti stranou priateľskou k podnikateľom a EÚ. Potenciál na zlepšenie zlej situácie v Nemecku tu je. Prostredie je však mimoriadne náročné.

Porážka semaforovej koalície

CDU/CSU (stredopravá) môže v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2021 získať hlasy a získa relatívnu väčšinu (28,5 %). Alternatíva pre Nemecko (krajná pravica) zdvojnásobila svoj podiel hlasov a umiestnila sa na druhom mieste (20,8 %). Ľavicová strana (krajná ľavica) prekvapuje ziskom (8,8 %). Strany semaforovej koalície strácajú: SPD klesla na tretie miesto (16,4 %), Zelení zaznamenali stratu hlasov (11,6 %) a FDP už nie je zastúpená v parlamente, pretože s 4,3 % nedosiahla 5 % hranicu. Aliancia Sahra Wagenknecht (BSW) dosiahla 4,97 % a len tesne sa nedostala do parlamentu.

Mladí voliči uprednostnili okrajové strany

Volebná účasť bola vysoká a dosiahla 83 %. Ide o najvyššie číslo od znovuzjednotenia pred 35 rokmi. Rozdelenie hlasov podľa vekovej štruktúry je zarážajúce. Ľudia vo veku 18 - 24 rokov uprednostnili okrajové strany: 25 % hlasovalo za Ľavicu, 21 % za AfD. Naopak, ľudia nad 70 rokov hlasovali tradične: 43 % CDU/CSU, 25 % SPD. Zaujímavé je aj rozdelenie podľa pohlavia a veku: mladí muži (18-24 rokov) volili najviac AfD (25 %), zatiaľ čo mladé ženy volili ľavicu (34 %). Geografické rozdelenie ukazuje, že AfD dosiahla mimoriadne silné zisky na východe. V mnohých volebných obvodoch zaznamenala výsledky medzi 30 % a 46 %.

Možná koalícia dvoch strán

Kľúčovým východiskom pri zvažovaní možných koaličných variantov je, že koalíciu s krajne pravicovou stranou AfD, ktorá bude mať v novom parlamente 152 kresiel, ostatné strany odmietajú. To obmedzuje možné varianty: Pred voľbami bolo jednou z neistôt, koľko strán sa dostane do parlamentu. Ak by všetkých sedem strán prekonalo 5 % hranicu, volebná aritmetika by si pravdepodobne vyžadovala koalíciu troch strán. To by sťažilo zostavenie vlády. Keďže FDP ani BSW teraz nebudú mať v budúcom parlamente zastúpenie, stala sa možnou koalícia len CDU/CSU a SPD. V skutočnosti CDU/CSU (208) a SPD (120) spolu dosiahli 328 mandátov. To je 12 kresiel nad hranicou potrebnej relatívnej väčšiny. CDU/CSU odmieta vládnu spoluprácu s Ľavicou a Zelenými.

Okrajové strany majú blokujúcu menšinu

Na prijatie ústavných zmien je však potrebná dvojtretinová väčšina. Ak sa spočítajú mandáty CDU/CSU, SPD a Zelených (85), celkový počet mandátov je 413. Do dvojtretinovej väčšiny tak chýba 7 kresiel. Teoreticky by ich mohla získať buď Ľavica (64), alebo AfD (152). Inými slovami, dve okrajové strany majú blokujúcu menšinu. Predseda CSU Friedrich Merz už prišiel s kreatívnym nápadom: Súčasný parlament by mohol ešte rýchlo schváliť novelu dlhovej brzdy dvojtretinovou väčšinou. Hoci by to bolo právne možné, spochybnilo by to jej faktickú legitimitu.

Pandémie a konflikty oslabujú hospodárstvo

Voľby sa konali na pozadí zlej situácie v Nemecku. Hospodárstvo stagnuje a ceny masívne vzrástli (stagflačné prostredie). V skutočnosti bol reálny hrubý domáci produkt vo štvrtom štvrťroku 2024 približne na úrovni štvrtého štvrťroku 2019 (zdroj: Spolkový štatistický úrad). Päť rokov stagnácie. Výrazný pokles priemyselnej výroby od roku 2018 je obzvlášť nápadný. Od decembra 2017 do decembra 2024 sa výroba znížila približne o 17 %. V súčasnosti je výroba na rovnakej úrovni ako v marci 2006. Index spotrebiteľských cien zároveň v období od decembra 2019 do decembra 2024 vzrástol o niečo viac ako 20 %. Pandémia, konflikt s Ruskom a súperenie s Čínou Nemecko tvrdo zasiahli. Okrem toho existujú štrukturálne nedostatky (starnutie, nízka produktivita, výskum a vývoj v starých odvetviach) a veľké problémy pri zvládaní prisťahovalectva. Zlá nálada nie je prekvapujúca. Výpovedná bola aj správa inštitútu Ifo o podnikateľskej nálade vo februári: „Nálada medzi podnikmi v Nemecku zostáva skeptická.“

Posilnenie integračných síl v EÚ

V neposlednom rade sa rozhorel aj konflikt s najdôležitejším spojencom, USA. Líder CDU Friedrich Merz označil silnú Európu nezávislú od USA za svoju „absolútnu prioritu“. Je to pozoruhodné, pretože Merz a CDU sa predtým skutočne vyslovovali za transatlantické spojenectvo na zaistenie bezpečnosti. Vo všeobecnosti platí, že rastúci tlak zvonka (Čína, Rusko, USA) posilňuje dostredivé sily v EÚ.

Kompas pre konkurencieschopnosť

Európska komisia predložila plán pre väčší hospodársky rast (a bezpečnosť) s kompasom pre konkurencieschopnosť. Ten je založený na troch pilieroch:

• odstránenie inovačných rozdielov s hlavným konkurentmi EU
• prepojenie dekarbonizácie a konkurencieschopnosti
• zníženie závislosti a zvýšenie bezpečnosti

Tento plán sa zdá byť vhodný aj pre Nemecko. Vyjadrenia Friedricha Merza naznačujú, že stabilná vláda v Berlíne orientovaná na EÚ by mohla znamenať silnejšie vedúce postavenie Nemecka v EÚ.

Dlhová brzda sťažuje investície

Významnou prekážkou väčšej investičnej aktivity vlády je v Nemecku dlhová brzda, ktorá je zakotvená v ústave, a preto ju možno zmeniť len dvojtretinovou väčšinou. Táto brzda zakazuje nový štrukturálny verejný dlh, t. j. dlh nezávislý od hospodárskeho cyklu, pre spolkové krajiny a obmedzuje ho na maximálne 0,35 % nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) pre spolkovú vládu. Ak sa zákon nepodarí zmeniť, pretože chýba potrebná väčšina, určite sa nájdu kreatívne riešenia. Na úrovni EÚ by sa napríklad mohla zriadiť banka pre vyzbrojovanie, ktorá by financovala vyššie výdavky na obranu spôsobom šetrným k rozpočtu.

Akcie sa posilnili

Výsledok volieb v Nemecku by mohol mať pozitívny vplyv na zlú náladu v Nemecku. Okrem toho sa posilnia integračné sily EÚ. Za predpokladu uvoľnenia dlhovej brzdy možno očakávať aj vyššie vládne výdavky (a vyššie rozpočtové deficity). Konfliktné zóny s USA, Ruskom a Čínou však tak skoro nezmiznú. Ceteris paribus, voľby do Bundestagu posilnia v strednodobom horizonte akciový trh na úkor dlhopisov.

Poznámka: Minulé výsledky nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúceho vývoja. Zastúpenie indexu, priama investícia nie je možná.