Autor: Gerhard Winzer | 5 min. čítania

Nepriateľské akcie medzi Izraelom a Iránom trvajú od minulého piatku. Podľa doterajšej reakcie trhov sa očakáva, že konflikt zostane obmedzený. Napríklad cena ropy vzrástla len mierne: od štvrtka do pondelka zo 69 na 79 amerických dolárov za barel. Otázkou je, či je vývoj na trhu príliš ľahostajný alebo primeraný rizikám. V posledných desaťročiach sa totiž rastúce prémie za geopolitické riziko (t. j. nižšie ceny akcií, vyššie ceny dlhopisov a vyššie výnosové spready) na trhu dlho neudržali. Bude to tentoraz inak?

Rokovania zatiaľ neúspešné

Deklarovaným cieľom Izraela je eliminovať existenčnú hrozbu, ktorú predstavuje iránsky jadrový program. V zásade existujú tri spôsoby, ako to dosiahnuť:

• rokovania so súčasnou vládou
• vojenský zásah
• zmena režimu a následné rokovania.

Izrael zjavne dospel k záveru, že prvá možnosť už nie je realizovateľná. Bolo čoraz viac náznakov, že Irán je blízko k výrobe materiálu vhodného na výrobu zbraní. Môžu existovať aj iné dôvody (vnútorná politika, oslabenie iránskych milícií v okolí Izraela).

Vojenské riešenie

V noci z 12. na 13. júna začal Izrael bombardovať jadrové zariadenia, odpaľovacie základne rakiet a vojenské zariadenia a zabíjať vysokopostavených vojenských pracovníkov a vedcov. Táto akcia naznačuje dobre premyslený plán. Zdá sa totiž, že Izrael takmer dosiahol vzdušnú prevahu. Irán odpovedal raketovými a bezpilotnými útokmi na Izrael. Ako dlho to môže trvať?

Podľa analytikov Izrael nemôže Irán poraziť. Dokonca aj úplné zničenie jadrového programu sa považuje za nepravdepodobné. Cieľom je preto oslabiť schopnosť Iránu vyrobiť a v blízkej budúcnosti odpáliť jadrové bomby. Analytici tvrdia, že môže trvať najmenej dva týždne, kým sa prejaví oslabenie iránskeho jadrového programu. Podľa správ bola doteraz zasiahnutá približne tretina jadrového programu. Zariadenia ukryté hlboko pod zemou, ako napríklad vo Forde, však predstavujú výzvu. Nie je jasné, či na to postačí ťažká bomba, ako je napríklad americká vojenská bomba Massive Ordnance Penetrator (MOP). Ako dlho bude vzájomné bombardovanie pokračovať, závisí aj od zásob munície. Izrael sa snaží zlikvidovať iránske raketové odpaľovacie zariadenia skôr, ako sa vyčerpajú jeho zásoby interceptorov.

Neúspech

Čo sa stane, ak sa úder nepodarí, t. j. ak iránsky jadrový program nebude dostatočne oslabený? Návrat k rokovaciemu stolu je možný, ale vzhľadom na motiváciu Izraela na útok sa zdá byť nereálny. Okrem toho iránske vedenie potrebuje jadrový program ako (životnú) poistku. Irán bude teraz pravdepodobne ešte viac motivovaný čo najrýchlejšie pokračovať vo svojom jadrovom programe.

Zmena režimu

Preto sa sleduje aj tretia možnosť, zmena režimu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že jeho ozbrojené sily „urobia to, čo musíme urobiť“ proti iránskemu vedeniu. Zmena režimu by „určite mohla byť výsledkom“ izraelských útokov na islamskú republiku. Ak by sa takáto zmena podarila, hrozí kolaps štátu (zlyhanie štátu, rozdrobenie na jednotlivé frakcie, bezvládie). Takýto vývoj by mohol destabilizovať celý región. Lepším výsledkom by pravdepodobne bola vojenská vláda ochotná začať dôveryhodné rokovania s Izraelom o ukončení iránskeho jadrového programu. Liberálna, prozápadná forma vlády je skôr nereálna.

Ropná infraštruktúra

Keďže sa konflikt točí najmä okolo priameho alebo nepriameho odstránenia súčasného režimu v Iráne, existuje zvýšené riziko eskalácie, ktorá ovplyvní ropnú infraštruktúru na Blízkom východe. Irán by mohol zaútočiť na zariadenia na ťažbu ropy v susedných arabských krajinách alebo sa pokúsiť uzavrieť Hormuzský prieliv. Cez prieliv sa denne prepraví približne 17 miliónov barelov ropy, čo predstavuje približne 20 až 30 % celosvetovej spotreby ropy. Úžina je najdôležitejšou lodnou trasou pre vývoz ropy a považuje sa za jedno z najdôležitejších miest pre tranzit ropy.

Účasť USA

Spojené štáty zdôrazňujú, že sa na útoku na Irán nepodieľajú. Ak by sa superveľmoc USA nakoniec zapojila do nepriateľských akcií (ochrana zariadení na ťažbu ropy, útok na jadrové zariadenia), konflikt by dosiahol novú úroveň. Ide predovšetkým o známe nezamýšľané dôsledky (globálne teroristické útoky, nové spojenectvá, Irán sa stane zlyhávajúcim štátom atď.)

Riziko Iránu pridalo na trhy nový faktor neistoty. Akoby neortodoxná politika USA nestačila. Zdá sa, že pokojná reakcia trhu na útok na Irán je opodstatnená, pokiaľ konflikt medzi Izraelom a Iránom zostane pod kontrolou. Ak sa však situácia vyostrí (zničenie zariadení na ťažbu ropy mimo Iránu, uzavretie Hormuzského prielivu, zapojenie USA), ceny ropy by mohli prudko vzrásť. V takom prípade by sa zvýšila pravdepodobnosť recesie (negatívna pre akcie, pozitívna pre dlhopisy). Iba ak by sa rast cien ropy stal trvalým (ako v 70. rokoch), objavili by sa obavy z dlhotrvajúcej stagflácie (negatívne pre akcie a dlhopisy zároveň). Zatiaľ však trh zostáva pokojný.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/middle-east-conflict-is-the-markets-restrained-reaction-appropriate/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar