Autor: Gerhard Winzer | 4 min. čítania

Len od začiatku roka bolo neortodoxných opatrení, ktoré prijala americká vláda pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, toľko, že sa z toho môže človeku zatočiť hlava. Pred týždňom bolo hlavnou témou predvolanie, ktoré americké ministerstvo spravodlivosti vydalo americkej centrálnej banke, aby preskúmalo vyhlásenia predsedu Federálneho rezervného systému Powella o nákladoch na renovačný projekt Federálneho rezervného systému pred Senátom. To spochybňuje nezávislosť zďaleka najdôležitejšej centrálnej banky pre globálny finančný systém. Pre finančné trhy je to kľúčová otázka.

Od minulého víkendu však v správach dominuje nová téma: požiadavka USA na kontrolu nad Grónskom.

Čo sa stalo?

Americký prezident opakovane zdôrazňoval, že USA musia vlastniť tento arktický ostrov, pretože je ohrozená národná bezpečnosť USA. Tento argument je objektívne ťažko pochopiteľný, pretože rozšírenie vojenskej prítomnosti USA alebo NATO na Grónsku by fungovalo aj bez vlastníctva. Spojené kráľovstvo, Nórsko a šesť krajín EÚ (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko) to zdôraznili vyslaním vojenského personálu na Grónsko.

Americký prezident reagoval hrozbou, že ak tieto krajiny nesúhlasia s nákupom Grónska, zvýši clá na dovoz tovaru z týchto krajín o ďalších 10 percent. Od 1. júna sa clá majú zvýšiť na 25 percent, ak do tej doby nedôjde k dohode.

Čo to znamená?

V zásade existujú dva scenáre. Východiskovým bodom je, že vláda USA používa prostriedky zastrašovania. Oba scenáre sa líšia v tom, ako na to reaguje Európska únia.

Môže Európa zaujať koordinovaný prístup?

V každom prípade bude otázka Grónska pravdepodobne kľúčovou témou tohtotýždňového Svetového ekonomického fóra. V rámci stretnutia v Davose sa uskutoční množstvo diplomatických rokovaní s americkým prezidentom. Ak sa tu nedosiahne dohoda, špeciálny samit EÚ vo štvrtok budúci týždeň bude pre EÚ prvou skúškou. Nakoniec, hrozbou ciel je postihnutých „len“ šesť krajín EÚ. Ak sa EÚ podarí spoločne oznámiť ďalšie kroky, bude to signálom sily.

Ako mierne opatrenie môžu byť clá, o ktorých už rokovali USA a EÚ, zatiaľ neschválené Európskym parlamentom. Je tiež možné, že bude aktivovaný balík opatrení pripravený minulý rok na zdanenie dovozu tovaru z USA. To by malo vplyv na dovoz v hodnote 93 miliárd eur.

Aktivácia nástroja proti nátlaku (ACI) by bola eskaláciou o úroveň vyššou. Tento nástroj má chrániť členské štáty EÚ pred ekonomickým nátlakom zo strany tretích krajín. Škála opatrení, ktoré majú pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, je rôznorodá: prístup na trh USA by mohol byť obmedzený (napr. prostredníctvom vyšších ciel a dovozných obmedzení), prístup spoločností na trh služieb alebo k investičným príležitostiam by mohol byť obmedzený, prístup k verejným tendrom by mohol byť vylúčený alebo by mohli byť uložené iné administratívne požiadavky.

Ak je hrozba skutočná, americký prezident by mohol v priaznivom scenári ustúpiť – ako v prípade Číny minulý rok. Skutočnosť, že aj politici z jeho vlastnej strany odmietajú tento neortodoxný prístup, tiež hovorí v prospech toho, aby americký prezident ustúpil. Protitlak by mohol byť príliš silný.

Aký vplyv bude mať spor o Grónsko?

Krajiny EÚ sa môžu v dôsledku nezhody rozhodnúť pre pragmatickejší prístup a pokúsiť sa upokojiť USA, čo pravdepodobne nahrá do karát USA v spore o Grónsko. Ak sa spor ďalej vyhrotí a hrozí obchodná vojna medzi USA a EÚ, bude to mať negatívny vplyv na trhy.

Bez ohľadu na to, čo sa stane ďalej, niektoré dôsledky geopolitického kurzu americkej vlády sú už teraz jasné:

• Transatlantická aliancia a vzťahy medzi EÚ a USA trpia.
• Trpí aj obranná aliancia NATO, keďže USA vyvíjajú tlak na Dánsko, aby sa vzdalo ostrova Grónsko. Obidve krajiny sú členmi NATO.
• Pravidlá západného sveta sa viditeľne rozpadajú. Svetové veľmoci (USA, Rusko) čoraz menej rešpektujú územnú celistvosť.
• Motivácia všetkých krajín investovať do obrany naďalej rastie.
• Keďže nie všetky krajiny EÚ podliehajú clám, je ohrozená aj jednota EÚ.

Záver

V posledných rokoch bol vplyv negatívneho geopolitického vývoja na trhy preceňovaný. To by mohlo platiť aj v tomto prípade. Platí však nasledovné:

• Obchodná vojna medzi USA a EÚ by bola jednoznačne negatívna pre obe ekonomiky.
• Prístup USA oslabuje atraktívnosť amerických aktív, čo má negatívny vplyv na americký dolár.
• Hodnota alternatívnych a relatívne bezpečných útočísk, ako je zlato, stúpa.
• Ak sa spor vyostrí, mohlo by sa zvýšiť riziko krajín v Európe.

Vznikajúci nový svetový poriadok, ktorý by sa dal opísať ako „rozdelenie sveta na sféry záujmov“, so sebou prináša predovšetkým jedno: vyššie náklady a väčšiu neistotu.

Napriek tomu, podobne ako v minulom roku, je nepravdepodobné, že geopolitika bude v najpravdepodobnejšom scenári hrať dominantnú úlohu na trhoch. Globálny hospodársky rast sa blíži k trendu, zisky podnikov silne rastú a likvidita zostáva bohatá. To podporuje akciové trhy a udržiava nízke dlhoipsové rizikové prémie.

Upozornenie: Investovanie do cenných papierov so sebou prináša riziká, ale aj príležitosti.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/usa-demands-control-over-greenland-what-are-the-possible-consequences/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar