Autor: Gerhard Winzer | 5 min. čítania

V posledných týždňoch sa v okolí Iránu nahromadila nezvyčajne veľká vojenská prítomnosť USA. V regióne sú teraz umiestnené dve americké lietadlové lode, ktoré podporujú americké lode, tankovacie lietadlá a ďalšie vojenské vybavenie. Médiá tiež informujú o nasadení ťažkých dopravných lietadiel, prieskumných systémov a tankovacích lietadiel na amerických základniach v regióne.

Okrem toho americký prezident Donald Trump nedávno eskaloval tón: ak sa do 15 dní nedosiahne dohoda o iránskom jadrovom programe, „stane sa niečo zlé“.

Nová fáza krízy

Napätie medzi USA a Iránom tak vstúpilo do novej, potenciálne nebezpečnejšej fázy. Mnohí experti sa však zhodujú, že ani Washington, ani Teherán nemajú záujem o totálnu vojnu. Riziko eskalácie sa však zvýšilo. Finančné trhy v súčasnosti počíta s vysokou pravdepodobnosťou dohody medzi oboma stranami konfliktu.

Zvýšená neistota sa však prejavuje predovšetkým v raste ceny ropy – z približne 60 USD za barel ropy Brent na začiatku roka na približne 71,3 USD v poslednom období (k 23. 2. 2026). V geopolitických krízach sa ropa často považuje za včasný varovný signál rastúcej neistoty.

Situáciu na Blízkom východe ovplyvňujú tri faktory

Kľúčovú úlohu v nestabilnej situácii na Blízkom východe zohrávajú tri sily:

• Nepokoje v Iráne

Irán sa už nejaký čas nachádza v závažnej hospodárskej kríze. Vysoká inflácia, nezamestnanosť a klesajúca kúpna sila viedli od decembra 2025 k celonárodným masovým protestom. Tie boli režimom násilne potlačené. Podľa správ časopisu Time Magazine pri nich zahynulo až 30 000 ľudí, pričom sa odvoláva na miestne zdravotné orgány.

Tieto nepokoje výrazne oslabili režim a zvýšili tlak na politické vedenie.

• Rastúci tlak zo strany USA

Útoky USA a Izraela v minulom roku už oslabili odstrašujúcu silu Iránu a jeho sieť regionálnych spojencov. Súčasné masívne posilnenie vojenskej a námornej prítomnosti tento vývoj ešte umocňuje.

Cieľom USA je chrániť svoje vlastné záujmy a spojencov v regióne – vrátane vojenských základní, ropných zariadení a strategicky dôležitého Hormuzského prielivu. Zároveň má vojenská hrozba prinútiť Irán k rokovaniam.

Irán však naďalej odmieta kľúčové požiadavky USA, ako sú obmedzenia raketových programov, obohacovania uránu a regionálnych aktivít.

• Jadrová neistota

Na výrobu jadrových zbraní je potrebná úroveň obohatenia uránu okolo 90 %. Irán už v predchádzajúcom roku zvýšil svoju produkciu na 60 %. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) do veľkej miery stratila kontrolu nad týmito zásobami.

V minulom roku IAEA označila spoluprácu s Teheránom pri preskúmaní iránskeho jadrového programu za „neuspokojivú“. Riziko, že Irán použije obohatený urán na výrobu jadrových zbraní, sa zvýšilo. Odborníci to označujú ako riziko šírenia jadrových zbraní. Existujú tiež varovania, že chaos v Iráne by mohol viesť k strate alebo krádeži jadrového materiálu.

Aké sú možné scenáre?

Teoreticky sa vynárajú tri možné scenáre:

1. Vyjednané riešenie. Rokovania v Ománe prinesú riešenie prijateľné pre obe strany. Odstrašujúci prostriedok USA bol dostatočne dôveryhodný.
2. Keďže Irán odmieta urobiť kľúčové ústupky, USA spúšťajú cielené, krátke útoky. Obmedzené vojenské údery USA znamenajú mierne a dočasné eskalovanie. V tomto prípade riziko spočíva v reakcii Iránu (napr. možné „uzavretie“ Hormuzského prielivu).
3. Väčšia eskalácia. V prípade eskalácie by USA pravdepodobne reagovali rozsiahlymi protiútokmi.

Vo všetkých troch scenároch existuje aj riziko jadrovej krízy v strednodobom horizonte. V prípade straty uránového materiálu by mohlo niekedy/niekde dôjsť k jadrovej havárii.

Čo znamenajú tieto scenáre pre akciové trhy?

V súvislosti s finančnými trhmi táto konštelácia naznačuje tri možné vývojové scenáre. Vplyv majú v prvom rade miera neistoty, v druhom rade cena ropy a v treťom rade cena skvapalneného zemného plynu (LNG).

V prípade dohodnutého riešenia sa cena ropy pravdepodobne opäť ustáli na nižšej úrovni. To by mierne znížilo infláciu (pozitívne pre dlhopisy). Výsledný malý nárast kúpnej sily by bol pozitívny pre hospodársky rast (pozitívne pre akcie). Znížená neistota by bola tiež pozitívna pre náladu na trhu.

Približne štvrtina celosvetovej námornej prepravy ropy prebieha cez Hormuzský prieliv. Samotné riziko, že prieliv by sa mohol stať neprechodným, by viedlo k ďalšiemu rastu ceny ropy. Inflácia a neistota na trhoch by dočasne vzrástli (negatívne pre dlhopisy a akcie). Okrem toho približne pätina celosvetovej prepravy LNG prebieha tiež cez tento prieliv. V prípade obávaného nedostatku by to pravdepodobne ovplyvnilo ceny plynu v Ázii a Európe.

Bezpečné prístavy by mohli byť atraktívnejšie, štátne dlhopisy z krajín Perzského zálivu by stratili na atraktivite

Skutočná eskalácia by zvýšila atraktivitu takzvaných bezpečných prístavov. Medzi ne patria: európsky peňažný trh, americký dolár, švajčiarsky frank a zlato. Štátne dlhopisy z rozvinutých ekonomík (americké štátne dlhopisy a nemecké štátne dlhopisy) pravdepodobne nebudú v tomto prostredí bezpečnými prístavmi, pretože inflácia bude aspoň dočasne rásť. Zároveň by rizikové aktíva, ako sú akcie, stratili na atraktivite.

Štátne dlhopisy by mohli byť pod tlakom, najmä v štátoch Perzského zálivu, pretože zvýšené riziko krajiny by sa odrazilo vo vyšších rizikových prémiách.

V minulosti však geopolitické udalosti často nemali trvalý vplyv na finančné trhy. Je preto možné, že eskalácia s odvetnými opatreniami zo strany Iránu by ovplyvnila trhy len na obmedzenú dobu.

Hrozí návrat inflácie?

Napriek tomu riziko dlhodobých účinkov pretrváva – najmä v prípade výraznej vojenskej eskalácie. Vplyvy sú podobné ako v predchádzajúcom scenári, len silnejšie. Prudký rast cien ropy a plynu a výrazné zvýšenie neistoty by mohli spôsobiť stagflačný šok.

V pozadí sa skrýva riziko trvalého nárastu inflácie a inflačných očakávaní. Dôvodom je, že inflácia rastie od roku 2021. Ďalší – hoci spočiatku len dočasný – nárast inflácie by mohol poškodiť dôveryhodnosť centrálnych bánk v boji proti inflácii. Aj v tomto prípade by bol dopyt po bezpečných prístavoch, ako je peňažný trh alebo zlato.

Záver

Vo svojej knihe „O vojne“ generál a vojenský teoretik Carl von Clausewitz opisuje základné charakteristiky, ktoré sú typické pre každú vojnu. Jedným z týchto pilierov je náhoda, ktorá zohráva pre Clausewitza ústrednú úlohu. Vo vojne nie je takmer nič isté: prostredie charakterizujú neúplné informácie, nesprávne posúdenia, podvody a protichodné správy o situácii.

To znie povedome. Táto neistota vysvetľuje, prečo sa v poslednom čase zvýšila averzia voči riziku na trhoch: akcie sú pod tlakom a americký dolár je silnejší. Vyvážený, široko diverzifikovaný prístup je preto pre súkromných investorov dôležitejší ako kedykoľvek predtým.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/weekly-winzer-is-the-situation-between-the-usa-and-iran-escalating/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar