Autor: Gerhard Winzer | 3 min. čítania

Minulý týždeň Najvyšší súd USA zrušil právny základ pre väčšinu ciel uvalených vládou USA. Neistota súvisiaca s clami, ktorá v poslednom čase pomaly strácala na dôležitosti, sa tak rýchlo vrátila do popredia. „Stane sa niečo zlé,“ povedal minulý týždeň americký prezident v súvislosti s dôsledkami, ak sa nedosiahne dohoda s Iránom. Z pohľadu amerického prezidenta sa tento popis zrejme hodí aj na rozhodnutie súdu. Hlavnou otázkou je, či Trumpovo colné kladivo stratilo časť svojej hrozivosti.

Žiadna „hospodárska núdzová situácia“

Rozhodnutie, ktoré prijalo šesť sudcov proti trom, mnohí očakávali alebo sa ho obávali. Dôvodom je, že právnym základom pre väčšinu ciel (tých, ktoré sa týkajú „reciprocity“) bol „Zákon o mimoriadnych hospodárskych právomociach“. V tomto zákone sa však clá nespomínajú a právomoc ukladať clá v tomto prípade má Kongres, nie prezident. Okrem toho mnohí ekonómovia pochybovali o existencii hospodárskej núdze.

Dôvody, prečo Trumpova administratíva používa clá ako nástroj hospodárskej politiky, sa opierajú o tri piliere:

1. Obchodný deficit sa má znížiť (znížiť dovoz, zvýšiť vývoz). Zatiaľ sa to však nestalo.
2. Cieľom je zvýšiť príjmy vlády. Dodatočné príjmy sa odhadujú na približne 130 miliárd amerických dolárov.
3. Hrozba clami má slúžiť ako páka v rokovaniach s inými krajinami. To zjavne fungovalo dobre v minulom roku, hoci v prípade Číny menej.

Ako na to reaguje Trump?

Americký prezident okamžite oznámil, že clá budú v budúcnosti ukladané na inom právnom základe. V danom odseku sa opisuje kríza platobnej bilancie. Podľa učebnice je kríza platobnej bilancie situácia, keď krajina nie je schopná splácať svoje zahraničné záväzky (dovoz, zahraničný dlh).

Hoci je to nepravdepodobné, prezident má právomoc takúto krízu vyhlásiť. Nevýhoda: clá môžu dosiahnuť „len“ maximálnu sadzbu 15 %, musia sa rovnako uplatňovať na všetky krajiny a majú platnosť 150 dní. Potom ich môže americký Kongres predĺžiť. To je však neisté. Úradníci tiež opísali uplatnenie tohto zákona ako iba dočasné riešenie.

Existujú najmenej dva ďalšie právne predpisy, ktoré by sa mohli použiť na ukladanie ciel: po prvé, zákon na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami; po druhé, zákon týkajúci sa národnej bezpečnosti. V oboch prípadoch by sa mohli stanoviť vyššie colné sadzby ako 15 % konkrétne pre určité krajiny alebo kategórie výrobkov.

Niektoré dôležité otázky zostávajú nezodpovedané:

1. Musia sa vrátiť už vybrané štátne príjmy? Jedna známa logistická spoločnosť už podala žalobu.
2. Budú colné dohody, ktoré už boli dojednané s inými krajinami, platné? Americký prezident už pohrozil, že by tak krajiny mali urobiť a rešpektovať dohody.
3. Aká vysoká bude nakoniec priemerná výška ciel?

Záver

Rozhodnutie Najvyššieho súdu posilnilo právny štát. Ekonomické dôsledky sú však zložité a ťažko hodnotiteľné. V každom prípade sa opäť zvýšila neistota v súvislosti s clami. Využívanie ciel ako geopolitického nástroja by mohlo zaznamenať zníženie svojej účinnosti a vplyvu.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/trumps-tariff-hammer/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar