Autor: Gerhard Winzer | 4 min. čítania

Kapitálové trhy naďalej výrazne ovplyvňujú udalosti na Blízkom východe. Zvláštnosťou súčasného vývoja na trhu je, že ceny akcií a dlhopisov klesajú súčasne – rovnako ako cena zlata. Takáto nepriaznivá konštelácia sa zvyčajne vyskytuje vtedy, keď rast cien vedie k strate kúpnej sily – t. j. k inflácii.

V ekonómii sa to označuje ako „stagflačný impulz“. Trhy v súčasnosti ovláda neistota ohľadom rastúcich cien energií. Jediným pozitívnym aspektom je, že prostredie v prvom štvrťroku, t. j. pred eskaláciou napätia v Iráne, bolo priaznivé pre hospodársky rast. Globálny rast bol na začiatku roka pravdepodobne nad potenciálom. Na pozadí vojny sa však objavujú náznaky poklesu v druhom štvrťroku.

Hybné sily trhu

Kľúčovou otázkou je v súčasnosti to, aký závažný bude dopad vojny na Blízkom východe. Dokonca aj aktuálne ekonomické ukazovatele, ako sú predbežné indexy nákupných manažérov za marec, ktoré boli zverejnené tento týždeň, zohrávajú momentálne len okrajovú úlohu.

Citlivosť trhov ilustruje oznámenie Medzinárodnej energetickej agentúry z 20. marca: „Vojna na Blízkom východe vedie k vážnej energetickej kríze, vrátane najväčšieho prerušenia dodávok v histórii globálneho ropného trhu. Ak sa nenájde rýchle riešenie, dopad na energetické trhy a ekonomiky bude pravdepodobne čoraz vážnejší.“

Zložitá situácia

Tretí týždeň vojny sa niesol v znamení ďalšej eskalácie v podobe útokov na energetickú infraštruktúru v regióne. To zvyšuje potenciálnu hrozbu. Spočiatku sa pozornosť sústreďovala na možné trvanie vojny, ktoré sa pôvodne odhadovalo len na niekoľko týždňov. Pozornosť sa potom presunula na otázku, kto má de facto kontrolu nad Hormuzským prielivom. Za normálnych okolností prechádza týmto prielivom približne 20 % celosvetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. V priebehu vojny sa ukázalo, že Irán si môže udržať kontrolu – napriek svojej vojenskej podriadenosti voči USA a Izraelu a aj keby vojna skončila.

Eskalácia

Minulý týždeň došlo k ďalšej eskalácii: bola úmyselne poškodená civilná energetická infraštruktúra v Iráne a Katare. Najnovší a zároveň kľúčový vývoj v doterajšej eskalácii, ktorá sa nesie v duchu „oko za oko“, je nasledovný: minulú sobotu americký prezident varoval, že ak Irán do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, bude bombardovaná iránska elektrická infraštruktúra.

Pre národné ekonomiky a trhy už preto nie je otázkou len to, kto má kontrolu nad prielivom, ale aj to, či a do akej miery je poškodená energetická infraštruktúra v regióne.

Mechanizmus

Neistota ohľadom rozsahu možných obmedzení v globálnych dodávkach energie vyvolala ďalší rast cien energii. Keďže sa neočakáva, že mzdy a tržby podnikov porastú v rovnakom rozsahu, oslabuje to kúpnu silu a hospodársky rast. Okrem toho narastá neistota, ktorá by mohla ďalej spomaliť hospodársku aktivitu znížením investícií.

Neistota narastá aj v súvislosti so samotnou infláciou. S cieľom zmierniť priebežné účinky (napr. vyššie ceny potravín) a sekundárne účinky (vyššie mzdy) sa dôležité centrálne banky, ako je Európska centrálna banka, silnejšie zameriavajú na boj proti inflačným rizikám. Trh v súčasnosti očakáva tri zvýšenia kľúčovej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu na 2,75 % do konca roka 2026.

Pokles ceny zlata

Trhy si kladú otázku: „Čo sa stane, ak hrozby amerického prezidenta nedosiahnu zamýšľaný účinok?“ Irán pohrozil útokmi na elektrárne a vodnú infraštruktúru v regióne. A aj keby Irán ustúpil, náklady na poistenie preplávania úžinou pravdepodobne zatiaľ zostanú vysoké.

Očakávania nižších ziskov, vyššej inflácie a možných prerušení dodávok v spojení so zvýšenou neistotou rovnako ovplyvňujú ceny akcií a dlhopisov. Z tohto dôvodu sme už v polovici marca znížili alokáciu akcií pod dlhodobý cieľ a namiesto toho sme zvýšili alokáciu do peňažného trhu.

Cena zlata vykazuje tiež jasný klesajúci trend – čiastočne spôsobený rastúcimi úrokovými sadzbami. Preto neutralizujeme naše predchádzajúce nadváženie zlata a opäť zvyšujeme podiel peňažného trhu. Čím silnejší je stagflačný impulz, tým viac platí motto „cash is king“ (hotovosť je kráľ).

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/weekly-winzer-cash-is-king/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar