• Americký dolár má od konca februára nepriaznivý vplyv na cenu zlata. Index dolára vzrástol o dobrých 2,50 % z úrovne 98 na viac ako 100, čím sa zlato, s ktorým sa obchoduje v USD, stalo pre investorov mimo USA drahším. Vývoj dolára tak mal výrazný negatívny vplyv na cenu zlata. Na rozdiel od niektorých tvrdení však jeho relatívna sila v súčasnosti nie je nadmerná.
• Analytici výrazne znížili svoje očakávania týkajúce sa zníženia úrokových sadzieb po vypuknutí vojny. Trh teraz nepočíta s žiadnym znížením úrokových sadzieb zo strany Federálneho rezervného systému (Fed) v tomto roku – namiesto dvoch znížení, ktoré sa predtým očakávali, zatiaľ čo sa očakáva, že Európska centrálna banka (ECB) sadzby dvakrát zvýši, namiesto toho, aby ich potenciálne raz znížila. Menej uvoľnená menová politika, než sa očakávalo, má veľmi negatívny vplyv na zlato, keďže predchádzajúca uvoľnenejšia úroková politika bola kľúčovým motorom rastu.
• ETF fondy obchodujúce so skutočným zlatom, ktoré v roku 2025 po prvýkrát za niekoľko rokov realizovali masívne nákupy zlata, zohrali svojimi predajmi významnú úlohu pri marcovom prepade ceny zlata. Na začiatku roka ešte zaznamenávali ETF fondy vysoké prílevy kapitálu. V marci sa situácia úplne zmenila. Len najväčší ETF na zlato, SPDR Gold, zaznamenal odlevy vo výške približne 25 mld. USD. Je pravdepodobné, že inštitucionálni investori predali vysoko likvidné aktíva, ako sú burzovo obchodované fondy na zlato, aby pokryli straty v iných aktívach alebo doplnili dodatočnú likviditu (margin call).

Faktory špecifické pre rok 2026 a Blízky východ

• Kľúčovým faktorom prudkého rastu ceny zlata v posledných rokoch bol takzvaný „debasement trade“ (obchodovanie v dôsledku znehodnocovania mien). Ide o presun kapitálu z fiat mien a štátnych dlhopisov do hmotných aktív, ako je zlato, s cieľom zabezpečiť sa proti strate kúpnej sily spôsobenej vysokou úrovňou štátneho dlhu a rýchlo sa rozširujúcou ponukou peňazí. Tento trend bol ešte umocnený špekulatívnymi pozíciami, čo viedlo k výraznému previsu dlhých pozícií na zlate – čo znamená, že existoval nadbytok dopytu. Keď sa po počiatočných útokoch výrazne zvýšila volatilita trhu, tieto pozície boli vo veľkom rozsahu zredukované – čiastočne s cieľom znížiť riziko v portfóliách a čiastočne v dôsledku výziev na doplnenie likvidity, ku ktorým došlo aj na trhu so zlatom.
• Ďalším faktorom je skutočnosť, že Dubaj slúži ako centrálny uzol pre fyzické zlato prúdiace z Londýna k kupujúcim v Ázii. Tento kanál momentálne nefunguje kvôli vojne. Hoci ide o narušenie súvisiace s vojnou a nejde o štrukturálnu zmenu, významná časť fyzického dopytu napriek tomu chýba.
• Niektoré centrálne banky, ktoré v posledných rokoch skutočne nakupovali aktíva v obrovskom rozsahu, museli predať svoje rezervy, aby podporili svoje meny alebo obišli sankcie. Turecko napríklad v marci predalo 80 ton zlata. Poľská centrálna banka tiež strategicky prerozdeľuje svoje rezervy a predala niekoľko ton zlata.

Aké sú argumenty v prospech zlata na tejto úrovni?

Ako bolo uvedené vyššie, v súčasnosti čelíme mnohým nepriaznivým vplyvom. Niekoľko faktorov však dokázalo odolať týmto vplyvom a naďalej poskytuje cene zlata významnú podporu: inflácia, centrálne banky, obchodovanie v dôsledku znehodnocovania mien, objavy zlata a jeho vzácnosť, ako aj (geo)politická situácia:

• Cez Hormuzský prieliv sa prakticky neprepravuje žiadna ropa ani skvapalnený zemný plyn. Dôsledky pociťujeme na vlastnej koži – momentálne síce len na pumpe– ale jedno je jasné: rastúce náklady na dopravu znamenajú, že ceny energie budú mať vplyv aj na celkovú infláciu. Bohužiaľ, to sa zďaleka neobmedzuje len na ceny energie: približne tretina celosvetového vývozu močoviny pochádza z oblasti Perzského zálivu – ide o surovinu, ktorá je kľúčová pre výrobu hnojív. V dôsledku toho sa pravdepodobne výrazne zdražejú aj poľnohospodárske produkty. Celkovo je predpokladateľné, že inflácia opäť vzrastie; otázkou zostáva len to, do akej miery.
• V dôsledku vojny v Iráne je „obchod s devalváciou“ relevantnejší ako kedykoľvek predtým. Pohľad do histórie ukazuje, že v čase vojny vždy vzrástli rozpočtové deficity. Vláda USA nedávno predložila žiadosť o dodatočné financovanie vojny vo výške 200 mld. USD a možno predpokladať, že aj členské štáty EÚ zvýšia svoje výdavky na obranu. Zároveň sa spomaľuje hospodársky rast, čo znižuje príjmy štátneho rozpočtu. V tejto situácii musia krajiny emitovať viac dlhopisov na financovanie svojich deficitov, čo poskytuje významnú podporu reálnym aktívam, ako je zlato.

• Centrálne banky pokračujú v nákupoch. Hoci objemy mierne poklesli, stabilizujú sa na vysokej úrovni. V dôsledku sankcií USA voči Rusku sa mnohé centrálne banky snažia diverzifikovať svoje rezervy. Niektoré rozvíjajúce sa trhy a spojenci Ruska, ako sú Irán a Čína, sa preto snažia vyhnúť americkému doláru ako rezervnej mene a nakupovať viac zlata.
• Ponuka sa v porovnaní so zvýšeným dopytom oslabuje. Za posledné dva roky nebolo objavené ani jedno významné ložisko zlata. Ťažobné spoločnosti dodržiavajú prísnu investičnú disciplínu a na rast cien reagujú pomaly. Navyše, zlato, ktoré zostáva v zemi, sa často nachádza v hlbších vrstvách alebo v politicky nestabilných regiónoch.
• Politické riziká a geopolitické napätie výrazne podporujú cenu zlata, napriek udalostiam v marci. Ako už bolo vysvetlené, k poklesu prispeli aj iné faktory; zlato zostáva defenzívnym aktívom, a preto je vyhľadávané v časoch (geo)politických turbulencií. Zažívame to prakticky nepretržite od nástupu Donalda Trumpa do úradu: clá, útok na Venezuelu, otázka Grónska, vojna v Iráne a žiadne prímerie na Ukrajine.

Grafy

Pri posudzovaní vývoja ceny zlata je teda potrebné zohľadniť viacero aspektov. Na posúdenie krátkodobých pohybov a vyhliadok na budúci vývoj je však nevyhnutný aj technický obraz.

Hoci je tento obraz zreteľne pochmúrny, nie je beznádejný. Zlato dosiahlo koncom januára historické maximum nad 5 600 USD za uncu. Cena nedokázala udržať túto úroveň a po nominácii Kevina Warsha na post predsedu Fedu korigovala o viac ako 20 %. Následne sa cena rýchlo zotavila a začiatkom marca stúpla nad 5 400 USD. Keď si investori uvedomili, že vojna v Iráne bude predsa len trvať dlhšie, cena prudko klesla a po celkovom poklese o viac ako 20 % za týždeň sa odrazila od 200-dňového kĺzavého priemeru na úrovni 4 100 USD. Odvtedy sme svedkami bočného pohybu medzi 4 400 a 4 800 USD, hoci dolár zostáva silný.

Upozornenie: Minulé výnosy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúceho vývoja hodnoty.