Konflikt má na chemický priemysel dvojitý dopad

Niektoré odvetvia, ako napríklad chemický priemysel, v súčasnosti trpia v dôsledku konfliktu obzvlášť silno. Nedávny nárast cien ropy a plynu zasahuje chemický priemysel dvojnásobne, keďže ropa nie je pre toto odvetvie len zdrojom energie, ale aj kľúčovou surovinou na výrobu nespočetného množstva produktov. Okrem toho narušenie kľúčových dodávateľských reťazcov vedie aj k nedostatku iných surovín.

V polovici marca nemecký chemický priemysel hlásil známky vážnych narušení dodávateľských reťazcov. „Naše spoločnosti hlásia známky počiatočných extrémnych prekážok a kolapsu dodávateľských reťazcov,“ vysvetlil Wolfgang Große Entrup, generálny riaditeľ nemeckého združenia chemického priemyslu VCI. Mnohé dôležité chemické suroviny, ako napríklad hliník, hélium a síra, už nie je možné prepravovať cez Hormuzský prieliv.

Nedostatok hnojív vyvoláva obavy z prudkého nárastu cien potravín

Obzvlášť silne je postihnutý vývoz amoniaku určeného na výrobu hnojív. Podľa Große Entrupa sa 20 percent celosvetového obchodu s amoniakom prepravuje z Blízkeho východu cez Hormuzský prieliv. Amoniak je zďaleka najdôležitejšou surovinou na výrobu hnojív, najmä dôležitých močovinových hnojív.

Okrem toho je výroba hnojív mimoriadne energeticky náročná a závisí od zemného plynu. Veľká časť celosvetovej výroby sa preto odohráva na Blízkom východe a útoky na energetické zariadenia v oblasti Perzského zálivu tam do veľkej miery zastavili nielen ťažbu ropy a plynu, ale aj výrobu hnojív. Výroba hnojív však trpí aj v mnohých iných regiónoch. V Indii bolo niekoľko závodov nútených obmedziť výrobu. Bangladéš uzavrel štyri zo svojich piatich tovární na výrobu hnojív.

V dôsledku toho sú postihnuté poľnohospodársky a potravinársky sektor – a to uprostred kľúčovej sezóny výsevu na severnej pologuli. V Kanade a USA už dochádza k nedostatku hnojív, pričom USA museli v posledných rokoch dovážať polovicu svojich močovinových hnojív zo zahraničia. Podľa priemyselného združenia The Fertilizer Institute chýba americkým farmárom v súčasnosti približne 25 percent ich obvyklých zásob hnojív na jarný výsev. Ceny dostupných zásob od začiatku vojny vyskočili o viac ako tretinu. Poľnohospodári, ktorí si ešte nekúpili hnojivá, sa na mnohých miestach stretávajú s prázdnymi skladmi alebo s cenami, ktoré sú pre niektorých nedostupné. Aj Brazília, ktorá dováža takmer všetky svoje močovinové hnojivá, získava tesne pod polovicu potrebného množstva cez Hormuzský prieliv.

Nedostatok hnojív v kombinácii s vyššími výrobnými a dopravnými nákladmi v dôsledku rastúcich cien energie by následne mohol v blízkej budúcnosti viesť k explozívnemu rastu cien potravín. Vysoké ceny ropy a plynu neovplyvňujú len dopravu; mnohé chladiace a výrobné procesy, ako je sušenie alebo pečenie, sú tiež závislé od zemného plynu. V konečnom dôsledku by vysoké ceny energie mohli mnohých poľnohospodárskych výrobcov podnietiť k spracovaniu časti svojej úrody na palivo, čo by zase znížilo ponuku potravín.

Zvýšenie cien by mohlo postihnúť najmä základné potraviny, ako je chlieb alebo maslo, zdôraznil v rozhovore pre agentúru APA poľnohospodársky ekonóm z Wifo Franz Sinabell. Túto možnosť potvrdzuje aj Michael Grömling, výskumník z Nemeckého ekonomického inštitútu (IW): „Súčasná kríza na Blízkom východe pravdepodobne ešte viac prehĺbi celkový problém so surovinami a tým aj náklady na domácu výrobu.“ V súčasnosti je však ťažké odhadnúť, kedy a do akej miery to ovplyvní ceny potravín pre spotrebiteľov.

Prepravné a logistické spoločnosti trpia v dôsledku blokády a cien energií

Logistické a lodné spoločnosti sú prirodzene tiež výrazne ovplyvnené vojnou v Iráne a blokádou Hormuzského prielivu. Keďže Hormuzský prieliv nie je v súčasnosti bezpečný na plavbu, približne šesť lodí nemeckej kontajnerovej lodnej spoločnosti Hapag-Lloyd s 150 členmi posádky na palube uviazlo v Perzskom zálive, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Hapag-Lloyd Rolf Habben Jansen na tlačovej konferencii minulý týždeň. Podľa Habben Jansena stojí konflikt v Iráne prepravnej spoločnosti dodatočných 40 až 50 miliónov USD týždenne, a to predovšetkým kvôli drahšiemu palivu a dlhším trasám, ako aj vyšším poistným a poplatkom za prekročenie doby vykládky.

Upozornenie: spoločnosti uvedené v tomto článku boli vybrané ako príklady a nepredstavujú investičné odporúčania.

Nemecké logistické združenia takisto vyjadrili hlboké obavy a vyzvali vládu na podporu. Vysoké ceny ropy a plynu vyvíjajú tlak na celý logistický reťazec. Dopravné spoločnosti, kuriérske služby, sťahovacie firmy, logistickí poskytovatelia a prepravcovia v súčasnosti čelia výzve, ako zvládnuť rastúce náklady na energiu a zároveň udržať stabilitu dodávateľských reťazcov, vysvetlili združenia.

Najväčší nemecký prístav, Hamburg, však nepriamo ťaží z presmerovania obchodnej lodnej dopravy okolo Červeného mora. Ako informovala spoločnosť Hamburger Hafen und Logistik AG (HHLA), prevádzkovateľ troch kontajnerových terminálov v Hamburgu, v roku 2025 bol zaznamenaný výrazne vyšší objem nákladu v obchode s hlbokomorskými prístavmi vo Veľkej Británii, Belgicku, Španielsku a Holandsku.

Vysoké ceny leteckého paliva môžu spôsobiť zdraženie leteniek

Letecký sektor tvrdo zasahuje rast cien leteckého paliva. Podľa Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA) vojna na Blízkom východe spôsobí zdraženie leteniek. „Tu nebudú žiadni víťazi,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh pre agentúru Reuters. Celosvetový dopyt je momentálne stále silný, vyššie ceny leteniek by však mohli pôsobiť ako brzda.

Ak bude konflikt pretrvávať a povedie k nedostatku kerosínu, letecké spoločnosti by mohli znížiť aj svoju kapacitu. Americká letecká spoločnosť United Airlines už v reakcii na rastúce ceny paliva obmedzila svoj letový poriadok: približne päť percent tohtoročnej plánovanej kapacity bude dočasne pozastavených, oznámil generálny riaditeľ Scott Kirby. V dôsledku vyšších cien leteniek sa aj cestovný ruch obáva poklesu tržieb.

Európske letecké spoločnosti by mohli profitovať z narušenia leteckej dopravy na Blízkom východe

Existuje aj svetlá stránka: európsky letecký priemysel by mohol profitovať z narušenia leteckej dopravy na Blízkom východe, vysvetlil nedávno generálny riaditeľ spoločnosti Lufthansa Carsten Spohr. Uzly leteckých spoločností ako Emirates, Qatar, Etihad a Gulf Air, ktoré slúžia ako tranzitné body pre tisíce turistov cestujúcich každý deň z Európy do destinácií v Ázii, Austrálii a Afrike, sa prakticky zo dňa na deň zastavili.

Pokles obchodnej činnosti na Blízkom východe tvrdo zasiahol aj výrobcov luxusných áut, keďže obchod v regióne sa v dôsledku konfliktu prakticky zastavil. Hoci väčšina výrobcov luxusných áut predá v arabskom svete menej ako desať percent svojich vozidiel, ich podiel na zisku je výrazne vyšší vďaka úpravám na mieru, ktoré môžu zdvojnásobiť alebo strojnásobiť cenu týchto už aj tak veľmi drahých vozidiel. Kupujúci automobilov z Arabského polostrova sú známi svojimi nákladnými a extravagantnými špeciálnymi požiadavkami a generálny riaditeľ spoločnosti Bentley Frank-Steffen Walliser nedávno opísal Blízky východ ako „najlepší trh na svete“.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/the-iran-war-and-its-consequences-which-industries-are-most-affected/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik

Príručku investora do podielových fondov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/prirucka-investora

Mesačný komentár finančných trhov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/mesacny-komentar