Autor: Gerhard Winzer | 4 min. čítania

Parlamentné voľby v EÚ ukázali mierne posilnenie pravicových strán. Ľavicové a stredové strany boli mierne oslabené. O výsledku volieb a reakciách na ne sme informovali v našom investičnom blogu. 

Väčší efekt možno pozorovať na úrovni jednotlivých štátov. V Nemecku, ako aj v Taliansku a Francúzsku zaznamenali pravicové strany (Alternative for Germany, Fratelli d'Italia a Rassemblement National) výrazné zisky. Na úrovni EÚ si integračné sily zachovali väčšinu. V súčasnosti sa pozornosť sústreďuje na predčasné voľby vo Francúzsku.

Renew Europe (Obnovme Európu) výrazne stráca

Podiel pravicových strán na hlasoch vzrástol zo 17 % na 18 %. Naopak, podiel ľavicových a zelených strán klesol z 15 % na 12 %. Stredové strany stratili len mierne z 59 % na 56 %. Európska ľudová strana (EPP) však dokázala zvýšiť svoj podiel o 10 kresiel na 186. Podiel nezaradených sa zvýšil z 9 % na 14 %. Za zmienku stojí, že najviac kresiel stratila strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona (Obnovme Európu) (zo 102 na 79). V reakcii na to Macron vyhlásil predčasné voľby do francúzskeho parlamentu na 30. júna a 7. júla.

Možné dôsledky posunu doprava

Pravicové strany v eurovoľbách posilnili. Aký vplyv by však v EÚ mohol mať posun doprava? Tu je prehľad možných dôsledkov na niekoľkých úrovniach:

• Integrácia: Nárast počtu kritických (pravicových) strán voči EÚ je konfrontovaný s trendom zvyšovania geopolitického napätia. Tento vonkajší tlak podporuje potrebu väčšej spolupráce medzi štátmi (integrácia). To zahŕňa otázky kapitálového trhu a bankovej únie, ako aj spoločných dlhopisov EÚ. Ďalšie čiastočné vzdanie sa národnej suverenity sa však stalo ešte ťažším v dôsledku popularity pravicovo-populistických strán.
• Bezpečnosť: Otázka „národnej bezpečnosti“ pravdepodobne v budúcnosti povedie aj k zvyšovaniu výdavkov na obranu. To platí aj v prípade, že sa vojna na Ukrajine skončí. Dlhoročný mier je minulosťou a tlak zo strany USA na zvýšenie podielu výdavkov na obranu vo všetkých krajinách NATO sa zvýšil.
• Sociálne záležitosti: Zároveň je nepravdepodobné, že by sa znížili výdavky na sociálne veci. Je to spôsobené aj rastúcim populistickým tlakom.
• Rozpočet: Kombinácia vyšších výdavkov na obranu a žiadnych úspor v „ostatných oblastiach“ znamená, že rozpočtové deficity sa v nasledujúcich rokoch len ťažko znížia. Ďalší nárast sa stal pravdepodobnejším.
• Priemyselná politika: Okrem geopolitického napätia sa zvyšuje aj fragmentácia svetového hospodárstva. Tendenciu k protekcionistickejšej priemyselnej a obchodnej politike posilňuje vyšší podiel populistických strán. V zásade to znamená vyššie náklady (clá, výroba sa predražuje) s rizikom, že neefektívne podniky sa udržia pri živote.
• Produktivita: Viac priemyselnej politiky, žiaľ, nemusí nevyhnutne znamenať vyšší rast produktivity (skôr naopak). Politika opatrení na zvýšenie produktivity bola v programe len niekoľkých strán. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, perspektíva inkluzívnejšej politiky (únia kapitálových trhov) bola trochu utlmená.
• Energetická zmena: Posilnenie antisystémového postoja by mohlo spôsobiť, že otázka „energetickej transformácie“ by sa v zozname priorít mohla posunúť o niečo nižšie.
• Imigrácia: Imigrácia je dôležitým volebným motívom popularity pravicovo-populistických strán. Z ekonomického hľadiska znamená nižší prírastok obyvateľstva v produktívnom veku nižší reálny hospodársky rast.
• Hospodársky rast: Produktivita by mohla utrpieť aj vtedy, ak by sa imigrácia obmedzila príliš a bez reflexie (kvalifikovaní pracovníci, kľúčoví pracovníci).

Macron a voľby vo Francúzsku

Vyhlásenie nových volieb vo Francúzsku bolo prekvapujúce. Macronova strana (Renaissance) klesla na 14,5 %. Le Penovej strana (Rassemblement National) dosiahla veľmi silný výsledok 31,5 %. Tento krok označili politickí analytici za riskantný. Macron by to mohol zdôvodniť tým, že účasť vo vláde by mohla pravicovo-populistický prístup urobiť nepraktickým (neuskutočniteľným). Na druhej strane by Le Penová mohla uplatniť stratégiu Giorgie Meloniovej (talianska premiérka) a otvoriť sa smerom k stredu.

Vplyv na trhy je významný, ale (zatiaľ) nie je relevantný. Rozdiel vo výnosoch francúzskych a nemeckých štátnych dlhopisov sa zvýšil zo 49 bázických bodov na 77 bázických bodov. Perspektíva národne orientovanejšej politiky vo Francúzsku (a v ďalších krajinách) vo všeobecnosti škodí EÚ a euru. Najpravdepodobnejším scenárom je, že Macron bude „chromou kačicou“ až do prezidentských volieb, a to aj v prípade, že Le Penovej strana nedosiahne v druhom kole absolútnu väčšinu.

Dlhodobé trendy budú len málo ovplyvnené

Voľby do EÚ posilnili odstredivé sily v prospech dostredivých síl. Celkovo je však efekt malý. Výsledok volieb vo Francúzsku predstavujú významnú neistotu. Pokiaľ sa integračné sily v EÚ príliš neoslabia, dlhodobé politické trendy sa zmenia len málo. Dokonca aj pred posunom doprava ekonomické prognózy poukazovali na nízky hospodársky rast (nízka produktivita, nepriaznivý demografický vývoj), rastúci pomer verejného dlhu (obrana, sociálne otázky) a infláciu nad cieľovou hodnotou centrálnej banky (priemyselná politika, fragmentácia svetovej ekonomiky).

Voľby do EÚ tieto trendy nezmenia, ale môžu im dodať o niečo nacionalistickejšiu orientáciu. Po voľbách vo Francúzsku budú ďalšími dôležitými termínmi parlamentné voľby v Nemecku v budúcom roku a prezidentské voľby vo Francúzsku v roku 2027. Oboje voľby majú potenciál ešte viac oslabiť súdržnosť v EÚ.

Integračné kroky sa stali menej pravdepodobnými

Vyhliadky na zlepšenie nízkeho rastu produktivity sa v dôsledku výsledkov volieb v EÚ oslabili. Posilnenie nacionalistických síl totiž znížilo pravdepodobnosť ďalších integračných krokov.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/nationalist-forces-strengthened-in-the-eu-what-could-be-the-consequences/