Autor: Karl Just | 7 min. čítania

V minulom týždni sme v blogu objasnili pozadie Sahmovho pravidla a pozreli sme sa na to, nakoľko je isté, že v USA nastane recesia po tom, ako Sahmovo pravidlo spustila augustová správa o vývoji na americkom trhu práce. Pre vynálezcu Sahmovho pravidla to tentoraz isté nie je a navyše, bližšia analýza údajov ukazuje, že Sahmovo pravidlo technicky vôbec nebolo spustené.

Okrem tejto technickej nuansy sa Sahmovo pravidlo týka predovšetkým amerického trhu práce. Pre Európu alebo eurozónu bohužiaľ neexistuje ekvivalentný štandardizovaný ukazovateľ. Tento blog však navrhuje prístup k analýze rôznorodého európskeho trhu práce rozdelením eurozóny na dva odlišné regióny: jadro a perifériu.

Dva regióny s mnohými rozdielmi

Nasledujúci obrázok pritom ukazuje, čo mám na mysli pod pojmom heterogénny. Jadrové krajiny predstavujú silnejšie vyrábajúce členské krajiny eurozóny, ako sú Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko (okrem iných). Tieto 4 krajiny predstavujú napríklad aj menových jastrabov.

Na druhej strane stoja členovia periférie, ako sú Taliansko, Španielsko, Grécko a ďalšie východoeurópske krajiny. Tieto krajiny sú viac zamerané na služby (cestovný ruch) alebo poľnohospodárstvo. Okrem toho sa v otázke menovej politiky počítajú skôr do holubičieho tábora.

Po veľkej finančnej kríze (GFC) čelili periférne krajiny vážnemu hospodárskemu poklesu, zatiaľ čo trh práce v krajinách jadra zostal relatívne stabilný (s menším narušením v rokoch 2009 a 2013). Tento globálny šok, po ktorom nasledovala európska kríza, mal trvalý vplyv na trh práce v periférnych regiónoch.

Okrem toho aj v rámci týchto dvoch regiónov existujú medzi jednotlivými krajinami značné rozdiely, najmä na periférii. V roku 2013 zaznamenali najvyššiu mieru nezamestnanosti Grécko (s mierou nezamestnanosti 28,2 %) a Španielsko (26,4 %), čo sa zhoduje s vrcholom európskej krízy. Naopak, v krajinách jadra bola miera nezamestnanosti nižšia: Francúzsko (10,5 %) a Fínsko (8,9 %). Zaujímavé je, že jadrová oblasť čelila najvyššej miere nezamestnanosti na jar 2005, keď miera nezamestnanosti v Nemecku dosiahla 11,2 %, čím si vyslúžilo prezývku „chorý muž Európy“.

Môžeme konštatovať, že eurozóna vykazuje rôzne hospodárske charakteristiky. Jadro krajín kladie dôraz na priemyselnú výrobu, zatiaľ čo periféria zahŕňa regióny s vysokým podielom poľnohospodárstva alebo cestovného ruchu (najmä na juhu) a menej hospodársky rozvinuté oblasti (napríklad na východe). Väčšie krajiny periférie majú vyšší dlh v dôsledku deficitov bežného účtu s krajinami jadra, najmä s Nemeckom. Zaujímavé je, že po Covide boli faktory ako inflácia, demografia trhu práce, úpravy dodávateľského reťazca a dopyt po cestovaní priaznivejšie pre perifériu.

Uvidíme, či to tak bude aj naďalej a či bude európska integrácia a konvergencia napredovať. Andreas Teichl na tohtoročnom fóre v Alpbachu zdôraznil dôležitosť európskeho odhodlania a jednoty, pretože hospodársky a politicky stále viac zaostávame a na Európu nikto nečaká.

Eurozóna je v súčasnosti hlboko pod hranicou

Pri všetkých týchto problémoch sa však vynára otázka, či oslabenie hospodárstva v Európe nepovedie aj k výraznému oslabeniu trhu práce a či preto eurozóna nebude čeliť hospodárskym turbulenciám. Na základe dostupných údajov o nezamestnanosti (prvá úplná vzorka je za január 2000) môžeme vypočítať Sahmovo pravidlo pre eurozónu. Ako už bolo vysvetlené, spočíva to vo výpočte trojmesačného kĺzavého priemeru a odčítaní 12-mesačného minima. Ak táto výsledná hodnota presiahne 0,5 %, signalizuje to recesiu, aspoň podľa kritérií USA.

Výsledky sú znázornené v nasledujúcom grafe. Pri použití rovnakej hranice ako v prípade USA (0,5 %) sa obe oblasti eurozóny nepribližujú k úrovni, ktorá indikuje recesiu.

Vyvíjajú sa však niektoré zaujímavé modely. Ekonomické šoky v eurozóne tradične vznikali v štátoch periférie počas udalostí, ako bola veľká finančná kríza, európska kríza a pandémia Covid. Súčasná situácia sa však od tohto vzorca odchyľuje: periféria teraz nezažíva žiadnu „dynamiku“ priemernej miery nezamestnanosti (0,048 %), zatiaľ čo jadro dosahuje 0,269 %. Keď sa pozriete na ľavú dolnú časť grafu, vidíte, že rozsah krajín jadra je vyšší ako v prípade periférie. V júni má najvyššie číslo z jadra Fínsko, a to 1,067 %. Viaceré krajiny však už zverejnili svoje miery nezamestnanosti za júl, pričom nezamestnanosť vo Fínsku opäť klesla na 7,9 % (z 8,3 %). K takémuto posunu došlo naposledy v rokoch 2003 až 2006 v dôsledku hospodárskej slabosti v Nemecku. Vzhľadom na Sahmovo pravidlo sa zdá byť nepravdepodobné, že eurozóna vstúpi do hospodárskej recesie, ktorú vyvoláva vyššia nezamestnanosť a jej sekundárne účinky.

Pri pohľade na najnovšie údaje o nezamestnanosti z júna sú tri krajiny, ktoré sú oveľa vyššie ako úroveň spúšťajúca recesiu, a dve, ktoré sú mierne nad ňou. Týmito tromi krajinami sú Litva, Estónsko a Fínsko, ktoré sú výrazne ovplyvnené konfliktom na Ukrajine. Existuje však 8 krajín s nulovým údajom, čo znamená, že priemerná miera nezamestnanosti je na minimálnej úrovni za posledných 12 mesiacov, čo naznačuje, že miera nezamestnanosti je stabilná alebo dokonca klesá. Z historického hľadiska je to dobré znamenie.

Ďalším dôležitým poznatkom je pozrieť sa na podiel krajín, ktoré sú na hranici 0,5 % alebo nad ňou.  Od začiatku roka do dnešného dňa bol podiel krajín nad touto hranicou 25 % (s výnimkou mája s 20 %). Ak sa pozrieme na nasledujúci graf, posledný menší výkyv bol v septembri 2023 s 30 %. Vo všeobecnosti platí, že nad hranicou recesie sa nenachádza viac ako štvrtina krajín eurozóny, Fínsko sa zrejme preklopí a dve krajiny mierne nad 0,5 % (Belgicko a Luxembursko) by sa tiež mohli dostať pod hranicu 0,5 %. Nedávny prudký nárast nezamestnanosti by sa teda mohol považovať skôr za normalizáciu než za hospodársku slabosť. Tým by sa celkový podiel členov eurozóny nad hranicou recesie znížil na 15 %.

Záver

Súčasná situácia na trhu práce v Európe výrazne nenaznačuje blížiacu sa recesiu, aspoň podľa Sahmovho pravidla. Hoci nemecký výrobný sektor čelí problémom a globálna neistota pretrváva, celkové údaje za eurozónu naznačujú odklon od historických vzorcov, ktorý je prispôsobením sa meniacemu globálnemu prostrediu. Vzhľadom na Sahmovo pravidlo sa zdá nepravdepodobné, že eurozóna vstúpi do hospodárskeho poklesu, ktorý by bol spôsobený vyššou nezamestnanosťou.

Originálny zdroj informácie: https://blog.en.erste-am.com/risk-of-recession-in-europe-labor-market-data-under-the-microscope/

Slovník technických pojmov nájdete na tomto odkaze: www.erste-am.sk/investicny_slovnik