Autor: Eva Kianicová | Portfólio manžérka | Erste Asset Management SK | 5 min. čítania

Fond zodpovedného investovania vznikol v apríli 2021 ako zmiešaný fond s konzervatívne zameranou stratégiou: maximálne 30% v akciových tituloch a 70% v bezpečnejších štátnych alebo rizikovejších podnikových dlhopisoch. Fond zodpovedného investovania ako prvý slovenský zmiešaný fond ponúkol investorom možnosť investovať do spoločností zaoberajúcich sa obnoviteľnými zdrojmi energií, energetickou účinnosťou, odpadovým hospodárstvom, recykláciou či sociálnymi témami ako sú domovy pre seniorov alebo sociálne bývanie.

Cieľom fondu bolo aj vyplácanie pravidelného výnosu, a to s ohľadom na ekonomické a trhové podmienky a výsledky hospodárenia fondu. Podielnici tak majú možnosť získať dvojitý úžitok, na jednej strane v podobe finančného výnosu a na strane druhej v podobe pozitívneho vplyvu na našu planétu a ľudskú spoločnosť.

Viac o našom prístupe k udržateľnosti sa dozviete tu: Náš prístup k udržateľnosti (erste-am.sk)

2021: Dobrý začiatok

Vznik fondu v roku 2021 sa niesol v optimistickom duchu. Vlády aj centrálne banky úspešne podporovali podniky aj domácnosti v zotavení sa z pandémie a globálna ekonomika vykazovala pozitívny rast. Povedomie o klimatických zmenách sa zvyšovalo. Čerstvo vymenovaný americký prezident Joe Biden sa netajil svojim cieľom bojovať proti klimatickým zmenám, vo februári 2021 sa USA znovu pridali k Parížskej dohode. Vlády nielen v USA, ale po celom svete prichádzali s novými iniciatívami s cieľom uľahčiť prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energií. Na túto transformáciu bolo a stále je potrebné investovať stovky miliárd eur, ktoré sa budú v priebehu nasledujúcej dekády postupne alokovať. Počas tohto obdobia dosiahli investície do ESG riešení historické objemy, akciové trhy si pripísali v roku 2021 najlepšiu výkonnosť za poslednú dekádu (Menovo zabezpečené akcie spoločností z rozvinutých krajín + 23,25%) a Fond zodpovedného investovania za 7 mesiacov vzrástol o 2,8% (31.3.-11.11.2021).

2022: Šok na finančných trhoch

V roku 2022 sa postupne začalo meniť makroekonomické prostredie. Rast inflácie nebol dočasný, ako centrálne banky a mnohí analytici očakávali. Katalyzátorom pre ďalší rast cien sa vo februári stal útok Ruska na Ukrajinu, ktorý vytlačil ceny energií aj potravín prudko nahor. V októbri 2022 ceny v eurozóne medziročne poskočili až o 10,6%. Geopolitická situácia a inflácia sa stali ústrednými témami pre finančný trh, aj bežných obyvateľov, boj s klimatickými zmenami sa dostal do úzadia.

Finančný trh si v roku 2022 začal uvedomovať, že zvýšená inflácia prinúti centrálne banky k boju, čo nepôjde bez bolesti. Koniec politiky lacných peňazí z poslednej dekády a rast úrokových sadzieb budú znamenať výrazné precenenie cien aktív smerom dole a teda koniec jedného z dobrých období pre väčšinu finančných aktív. Americké štátne dlhopisy považované za najbezpečnejšie aktívum na svete stratili v tomto roku 12,75% v dolárovom vyjadrení. Jednalo sa o najhoršie precenenie od 80. rokov. Akciové trhy klesali ešte viac – napr. americký akciový index S&P 500 stratil 18% (v USD), technologický NASDAQ Composite klesol o 33%, európsky STOXX Europe 600 klesol o  13%. Najviac strácali spoločnosti, ktoré sa zaoberali výrobou alternatívnych zdrojov energie. Nie je teda prekvapením, že hodnota portfólia Fondu zodpovedného investovania klesala tiež, a to o 15,42%.

2023: Recesia alebo oživenie

S novým rokom prišla na trh nádej. Nádej, že inflácia čoskoro spomalí a centrálne banky nebudú pokračovať v zvyšovaní sadzieb. Túto nádej živili aj obavy z prichádzajúcej recesie (výrazný pokles ekonomického rastu, nárast nezamestnanosti a všeobecné zhoršenie makroekonomických ukazovateľov), ktorú predpokladala väčšina analytikov pre rok 2023, pretože by tiež tlačila na zastavenie rastu sadzieb.  

Rok 2023 však mnohých prekvapil. Recesia doteraz neprišla. Trh práce zostáva silný. Inflácia ustupuje. Pomaly, ale isto. Centrálne banky pokračovali vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Akciový trh prudko rástol v prvej polovici roka vďaka boomu umelej inteligencie, a na tomto trende sa niesol aj vývoj akciovej zložky Fondu zodpovedného investovania.

Ako vyššie úrokové sadzby ovplyvnili akciové investície

Akciová zložka Fondu zodpovedného investovania je vzhľadom na svoju investičnú stratégiu tematicky zameraná. Hoci portfólio je regionálne diverzifikované, z hľadiska sektorov sa jedná o pomerne koncentrované investície. Viac ako 60 % portfólia tvoria tzv. cleantech spoločnosti, t.j. spoločnosti zaoberajúce sa obnoviteľnými zdrojmi energií, energetickou účinnosťou.

Alfou a omegou investovania do akcií je schopnosť spoločnosti rásť alebo distribuovať vytvorené zisky svojím akcionárom (cez dividendu alebo spätný odkup akcií). Pokles ziskovosti, aktuálnej ale aj tej očakávanej v budúcnosti, má negatívny dopad na cenu akcií.

Spoločnosti vo Fonde zodpovedného investovania patria svojim zameraním do tzv. rastových akcií, ktoré na rast úrokových sadzieb reagujú citlivejšie. Majú totižto vyššiu potrebu financovania svojich aktivít cez dlhopisy či úvery. Tieto úvery sú prevažne poskytované pri variabilnej úrokovej sadzbe, ktorá sa mení na zväčša kvartálnej báze. Podobne ako narástli úroky na hypotékach či spotrebiteľských úveroch, narástli aj úroky na podnikových úveroch, čo je pre spoločnosti zlé. Podniky tieto zvýšené úroky vzhľadom na spomínanú variabilnú sadzbu cítia takmer okamžite. Zvýšené úroky predstavujú pre spoločnosti vyššie úrokové náklady a v konečnom dôsledku znižujú ich zisk.  

Okrem problémov s financovaním a precenením kvôli rastu úrokových sadzieb čelia aktuálne cleantech spoločnosti a ich očakávaná ziskovosť aj rôznym sektorovým problémom:

• Spoločnosti pôsobiace v odvetví veternej energie: dánska nadnárodná energetická spoločnosť Orsted, jedna z najväčších spoločností pôsobiacich v sektore veternej energie, ktorá je aktuálne tiež zastúpená v portfóliu fondu, koncom augusta 2023 oznámila, že zvažuje upustiť od projektov výstavby veterných elektrárni v USA, čím bol zasiahnutý sentiment v celom odvetví. Orsted rieši problémy v dodávateľských reťazcoch (napr. omeškania dodávateľov turbín), a takisto sa obáva, že daňové úľavy v USA na inštalácie solárnych systémov podľa zákona o znižovaní inflácie 2022 (2022 Inflation Reduction Act (viac v blogu: Nový "zelený" zákon v USA) môžu byť nižšie než sa pôvodne očakávalo.
• Spoločnosti pôsobiace v odvetví slnečnej energie: Kalifornia ako jeden z najväčších trhov v rámci „rezidenčnej“ solárnej energie zmenila koncom roka 2022 (s účinnosťou od apríla 2023) svoju politiku ohľadom platieb za elektrinu, ktorú posielajú domácnosti späť do sústavy. Znížila mieru výkupu domácnosťami produkovanej energie a zmenila daňové úľavy za solárnu energiu. Táto zmena znamená pre spoločnosti v sektore slnečnej energie krátkodobo znížený dopyt po solárnych paneloch. Dopyt zo strany domácností znižujú aj aktuálne vysoké úrokové sadzby, nakoľko prechod na solárne panely si vyžaduje mnohokrát financovanie cez úvery. Na druhej strane je však aktuálne cena solárnych modulov na historických minimách, čo môže dopyt opätovne naštartovať.
• Spoločnosti pôsobiace v odvetví vodíkovej energie: Výroba elektrickej energie z vodíka je nákladný proces. Vyžaduje si vzácne minerály ako sú kobalt, nikel či zinok a zároveň sa jedná o energeticky náročný proces. Aby bola výroba vodíkovej energie skutočne zelená, vyžaduje si energiu z obnoviteľných zdrojov, a nie z uhlia či zemného plynu. Toto všetko navyšuje náklady na jednotku vyprodukovanej energie. USA sa zaviazali k predstaveniu dotačnej schémy, ktorá má výrobcom zelenej vodíkovej energie pomôcť prekonať vyššie výrobné náklady. Dotačná schéma mala byť predstavená v polovici augusta tohto roku, avšak doteraz sa tak nestalo. Mnoho projektov sa preto postupne odkladá, čo negatívne vplýva na sentiment v sektore.

Problémy opísané vyššie sa výrazne negatívne odrážajú na ocenení spoločností z uvedených sektorov a v porovnaní s globálnymi akciami rozvinutých krajín za posledný rok výrazne zaostávajú, čo je vidno aj na grafe nižšie. Na druhej strane takéto výrazné precenenie smerom nadol môže (hoci budúcnosť nikto nepozná) predstavovať zaujímavú investičnú príležitosť. Ocenenie akcií v portfóliu fondu je aktuálne výrazne atraktívnejšie v porovnaní s akciami vyspelých trhov. 

Zdroj: EAM

Pohľad na dlhopisovú zložku

Portfólio Fondu zodpovedného investovania netvoria iba akciové investície. Ako sme si povedali v úvode, minimálne 70% portfólia fondu je tvorených dlhopismi. Dlhopisy sú nakupované zväčša do splatnosti. Cieľom je podporiť firmy v ich ESG projektoch, ktoré majú veľakrát dlhý časový horizont. Tomu zodpovedá aj dlhšia splatnosť dlhopisovej zložky fondu (4,32 roka). Čím dlhšia splatnosť, tým citlivejšie reaguje hodnota dlhopisov na rast úrokových sadzieb, resp. výnosov. Čím viac rastú úrokové sadzby, t.j. aj výnosy dlhopisov, tým viac klesajú ceny dlhopisov, a teda aj ceny fondov, ktoré majú v portfóliu zastúpené takéto dlhopisy. No a práve výnosy vzrástli od založenia Fondu zodpovedného investovania veľmi výrazne. Napríklad výnos na nemeckom štátnom dlhopise so splatnosťou 5 rokov sa zvýšil z negatívnej úrovne -0,625% koncom marca 2021 na 2,66% ku koncu októbra tohto roku. V porovnaní s inými dlhopisovými fondmi v našej ponuke bolo precenenie dlhopisovej zložky Fondu zodpovedného investovania od jeho vzniku ku koncu októbra o niekoľko percentuálnych bodov horšie.

Precenenie dlhopisovej zložky bolo preto zásadné pre výkonnosť celého fondu. Dlhové cenné papiere v portfóliu musia odrážať súčasné trhové sadzby, kvôli tomu, aby podielnici vždy poznali súčasnú hodnotu majetku fondu a tým pádom hodnotu podielového listu. 

Pri stratégii držania dlhopisov do splatnosti platí, že investor dostane na konci všetky kupónové platby a istinu. Základnou podmienkou je, že emitent splatí svoj dlh. Pokiaľ portfólio manažér nepredá „precenené dlhopisy“ za súčasnú cenu, odrážajúcu aktuálne trhové podmienky, a drží dlhopis do splatnosti, nerealizuje stratu z poklesu istiny. Pri maturite dlhopisu dostane celú istinu. V portfóliu fondu nedošlo k tomu, že by nejaký emitent nesplatil svoj dlhopis, respektíve meškal s výplatou kupónu.

Hoci výška výnosov je pre hodnotu dlhopisov kľúčovou premennou, v tomto roku okrem všeobecného nárastu výnosov na portfólio vplývali aj ďalšie udalosti, ktoré rozšírili kreditné prirážky (znížili hodnotu dlhopisov) na niektorých pozíciách v portfóliu:

• Vodohospodárstvo vo Veľkej Británii: vysoká inflácia vo Veľkej Británii vyvoláva tlak na vodohospodárske podniky, ktoré čelia nesúladu v rámci peňažných tokov: napr. kupónové platby sú naviazané na starší inflačný index, platby obyvateľov na novší (rastúci pomalším tempom). Vodohospodárstvo je však kľúčová infraštruktúra a pre spoločensky zodpovedný fond, akým je Fond zodpovedného investovania, je alokácia do tohto sektora dôležitá.
• Real Estate vo Švédsku: rast úrokových sadzieb negatívne vplýva na komerčné real estate spoločnosti v krajine. Vysoké zadlženie, rastúca miera neobsadenosti budov a potreba refinancovania splatných dlhov núti spoločnosti k odpredaju aktív. Ceny nehnuteľností podľa analytikov centrálnej banky klesnú o 15% oproti ich vrcholu začiatkom roka 2022. Spoločnosti, ktoré máme v portfóliu, majú značnú časť svojich príjmov z prenájmov garantovaných štátom, navyše pôsobia v sektore sociálneho bývania, čím sa zaraďujú medzi investície, ktoré v portfóliu Fondu zodpovedného investovania dávajú zmysel.

Má zodpovedné investovanie význam?

Obnoviteľné zdroje energií sú kľúčovou súčasťou prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku, ku ktorej sa štáty zaviazali v rámci Parížskej dohody. Dopyt po produktoch a službách spoločností v portfóliu Fondu zodpovedného investovania má silné zázemie, podporené legislatívami na oboch stranách Atlantiku.

Za zmienku stoja aktivity, na ktorých podielnici Fondu zodpovedného investovania participujú svojou investíciou. Spoločnosti v portfóliu pomohli svojimi inovatívnymi technológiami zefektívniť chladenie budov a eliminovať emisie skleníkových plynov. Pomohli aj s energetickou efektívnosťou budov, pomohli identifikovať prípady preťaženia siete či identifikovať potenciálne úspory energie pre klientov. Spoločnosti v portfóliu so zameraním na odpadové hospodárstvo zvýšili podiel elektrických vozidiel vo svojich flotilách a tým znížili emisie skleníkových plynov.

Na záver využijeme v súvislosti s finančným trhom a investovaním parafrázu výroku Benjamina Grahama, ktorý je otcom tzv. hodnotového investovania: „Z krátkodobého hľadiska je trh spoľahlivý ako prieskum verejnej mienky, ale z dlhodobého hľadiska je presný ako švajčiarske hodinky“. A preto veríme, že po doznení negatívnych správ budú naše investície v dlhodobom horizonte „ohodnotené presnejšie“.